- To, že mlčím neznamená, že nemám čo povedať, ale to, že nemá cenu to riešiť..

- Umierajú ľudia, mne to nevadí. Padajú mestá, každí kričí, ale ja sa neotáčam.
Keď však odchádza niekto, koho mám hrozne rada, tak pre mňa umreli všetci.
Aj ja.

- Nikto nezotrie slzy tak dobre ako ruka toho kto ich spôsobil.

- Samota je niekedy krásna, ale nesmie byť večná.

1. Len slúžka?

23. november 2011 at 20:52 | Haruko Riku |  Len slúžka?
Už len kvôli mojej milovanej Katie-hime pridávam prvú kapitolu novej poviedky...
Dúfam, že sa bude páčiť... Na druhú kapitolu, si budeš musieť počkať
a na prvú kapitolu druhej poviedky tiež :D



1.kapitola

Pracovať ako slúžka je potupné. Každý vám dačo káže a vy nemôžte odporovať, inak hrozí , že vám dajú padáky... No, to len ja môžem mať takéto šťastie... A napriek mojej homosexualite, o ktorej vedelo naozaj veľa ľudí, sa moja šéfka tvárila, akoby o tom nevedala.
"Slečna Miko, prišla slečna Omi, ale vraj sa ponáhľa, tak ostala v predsieni," povedala som jej. Slečna Miko bola moja pani. Mala som ju aj celkom rada. Volala ma naozaj len vtedy, keď niečo nezvládala. Bola milá a priateľská. A nepatrila k namysleným dievčaták , ktoré robili všetko, aby sa dakomu pomstili.
"Idem tam... Nashi-chan, postráš mi prosím ten koláč, aby sa nepripiekol," povedala, podala mi zásteru a zmizla za dverami. Obliekla som si zásteru a pozrela som sa na koláč. V 17-tich rokoch by slúžkou je v 21.storočí naozaj zaujímavé. Aspoň pre ostatných.
Slečna Miko je preto moja pani, lebo jej ma... vnútil jej otec. Neprekážalo mi pracovať pre slečnu Miko. Mala som kde bývať, čo jesť a aj čo si obliecť. Tak prečo neupratať a nenavariť? Aspoň dajako sa slečne Miko odvďačím za to, že ma tu necháva bývať.
"Nashi-chan, poď, prosím, sem," zakričala po mne slečna Miko z predsiene. Odložila som zásteru a šla k slečne Miko a Omi. Omi bola, rovnako ako slečna Miko, veľmi príťažlivá, no nebola až taká milá. Bola drzá, agresívna a občas až moc sebavedomá. "Zabudla som ti povedať, že tu dnes Omi prespí. No ja odchádzam ako každý piatok a vrátim sa predobedom... Neprekáža ti to?" spýtala sa. Áno, slečka Miko bola ohladuplná a vždy sa pýtala na môj názor. Aj napriek tomu, že to ja som bola služka.
"Slečna Miko, ste moja pani. Nemali by ste sa ma pýtať, či mi to prekáža...No neprekáža mi to. Nemá prečo," povedala som. Občas som ju nechápala. A zjavne ani ona mňa. Lepšie som si ju prezrela. Mala oblečené čierne lolita šaty a chystala sa ísť von so slečnou Yuki.
"Omi, buď na Nashi-chan milá. Mne klamať nesmie, takže sa dotviem všetko. Všetko," povedala, obliekla si bundu a zmizla za dverami. Vrátila som sa do kuchyne, kde som dávala pozor na koláč. Slečna Miko má pravdu. Jej klamať nesmiem. A ani sa neodvážim.
"Takže, Nashi-chan," objavila sa v kuchyni Omi, "prečo toto robíš?" spýtala sa a zobrala si zo stola perníky. Akoby som mala na výber. Všetky ženy z našej rodiny robili slúžky. A dajako som tak dopadla aj ja.
Sklonila som hlavu k zemi : "Ospravedlňujem sa, slečna Omi, ale nemám pocit, že by som sa mala práve vám s niečím zdôverovať." Fakt, že Omi poznám, a to nie len z videnia, som vynechala. Nepamätá si ma ona, nebudem sa jej pripomínať. Nemá to zmysel.
"Ako myslíš, Nashi-chan," povedala a odišla do obývačky, kde si pustila telku. Radšej som už vybrala z trúby koláč a položila som ho na stôl. Pozrela som sa na Omi. Zdala sa byť zaujatá telkou. Ešte v plechu som nakrájala koláč na kocky a poukladala na taniere. Omi som doniesla flašu piva a pocky. "Arigato," zamrmlala.
Keď som mala všetko hotové, zavrela som sa do mojej izby a pustila sa do čítania knihy. Moc pozornosti som knihe nevenovala, pretože vo vedľajšej izbe sedela osoba, ktorú milujem a nenávidím v jednom. Knihu som skoro hneď odložila, prezliekla som sa do pyžama, ktoré sa skladalo z čiernych kraťasov a trička, ktoré mi končilo nad pupkom. Nerada som ukazovala svoju postavu, keďže nepatrila k najdokonalejším, no vtedy sa zdalo, že sa to Omi páči.
Tak oblečená som prešla do kuchyne, kde som si vzala plechovku coli a krabičku s čokoládovými pocky. Keď som prechádzala okolo Omi, zdalo sa, že ma pozoruje. "Nashi, nechceš si ísť ku mne sadnúť?" navrhla mi zrazu. Prikývla som a sadla som si vedľa nej, pričom som si nohy pritisla k hrudi a bradu si oprela o kolená.
Omi si odpila s piva a podala mi deku : "Musí ti byť zima, keď si tak oblečená," povedala. Pokrútila som hlavou a odpila som si z coli. Snažila som sa sústrediť na film. No nedalo sa. Omi si ma stále premeriavala. "Však sme sa my dve už stretli?" spýtala sa zrazu.
Znova so m pokrútila hlavou : "Nie, to by som si pamätala," odpovedala som krátko. Nemusí vedieť pravdu. Sadla si blužšie ku mne. Opatrne prehodila ruku okolo mojich ramien. "Ospravedlňujem sa, slečna Omi, za svoju drzosť, no mohli by ste sa ma prestať dotýkať a sadnúť si ďalej? Je tam dosť miesta." Slečna Miko klamala, keď povedala, že sa vráti predpoludním. Príde okolo jedenástej, aok každý piatok. Povedala to, aby si Omi myslela, že má čas a môže si so mnou robiť, čo len chce.
Pozrela som sa na hodinky. 22:03. Ešte hodina. Nezostáva mi nič iné, len sa modliť, aby si slečna Miko pohla. Zobrala som si zo stola svoj mobil a prezerali som si kontakty. Komu by som mohla napísať? Lizie bude s Ryuuko, takže oni dve nič. Mally-san? Nie, s ňou som sa ešte ani nerozprávala. Slečnu Miko ručiť nebudem, Jyo-san spomínala, že sa dnes stretáva so starými kamarátkami... ale Naoto-san spomínala, že bude doma čítať. Tej napíšem! Mal som ju uloženú ako Nao-chan. Tak to uložila Naoto-san, ktorá mi zakázala ju oslovovať slečna Naoto.
Rozhodla som sa, že nápišem jej. Naoto-san bola mne najsympatickejčia z celej kapely... Nieže by som ostatné členky kapely nemala rada, mala, no Naoto-dan bola... Naoto-san. "Dúfam, že neruším, slečna Naoto... Som sama s Omi-san a nemám čo robiť. A vy ste hovorila, že budete sama doma." Hneď, ako som dopísala, som aj odoslala.
"Dáš si niečo na pitie?" spýtala sa Omi, pričom vystrčila hlavu z kuchyne. Len som pokrútila hlavou. Hneď, ako zmizla v kuchyni mi začalo na dipleji blikať meno Nao-chan.
Opatrne som zdvihla : "Moshi, moshi."
"Žiadna slečna Naoto!" povedala naštvane. Heh, ups. Dúfam, že to nebude také zlé. "Už som ti to vysvetlovala niekoľkokrát! Potichu som počúvala a čakala. Naoto-san mala ešte asi 15 minútoví monológ o tom, že jej nemám hovoriť slečna Naoto, ale Nao-chan alebo len Naoto. Ja som sa rozhodla pre Nao-san... Alebo Naoto-san? Na tom nezáleží. Zadalo sa mi, že sa s Naoto-san rozprávam už dajaký čas. Pozrela som sa na hodinky. 22:54. Jashi, už sa s Naoto-san rozprávam cez trištvrte hodinu! "Prepáč, Nashi-chan, ale už pôjdem spať, lebo zajtra máme skúšku o siedmej... Neprídeš s Miko-san?" spýtala sa.
"Spýtam sa na to slečna Miko... Už nebudem otravovať. Dobrú noc, Nao-san." Ako odpoveď Naoto hlasno zívla. Dačo zabúchala, počula som, ako Nao-san zanadávala a zrazu všetko stíchlo. "Nao-san?" ozvala som sa do telefónu.
Znova bolo počuť, ako nadáva : "Prepáč, potkla som sa a vypadol mi mobil... A nie, neotravuješ... Zajtra ťa očakávam, Nashi-chan. Dobrú noc." Len som zamrmlala niečo na pozdrav a Nao-san zložila. Zrazu sa dakto posadil vedľa mňa. Omi.
"Takže, drobec, prečo mi klameš?" spýtala sa a pritiahla si ma k sebe. A jéje. Mala by prestať, už teraz viem, kam tým mieri. "Nemám rada, keď mi ľudia klamú. A ty to vieš," povedala, posadila si ma na kolená a rukou mi zašla medzi stehná. Jemne som jej ruku odtlačila a chcela z nej zliesť, no ona mi to nedovolila. "Musíš sa naučiť, že mne klamať nebudeš. Nájdem spôsob, ktorým ťa príjmem povedať mi pravdu," zašomrala mi do ucha, jednou rukou ma držala za pás, aby som jej nemohla újsť a druhou rukou ma hladila v rozkroku cez teplákové šortky.
"Omi-san! Okamžite pusti Nashi-chan a zmizni!" objavila sa v obývačne Miko-san s nahnevaným výrazom. Vďaka ti Jashin! Omi stále sedela a rukou ma stále hladila v rozkroku. Chcela niečo namietnuť, ale Miko-san jej nedovolila prehovoriť : "A nezaujíma ma, že nermáš kde prespať! Povedala som ti, že sa nemáš Nashi-chan dotýkať! A teraz odíď!"vykričala jej Miko-san. Omi ma konečne pustila a ja som utekala do svojej izby, kde som sa skovala pod paplón. Nenávidím tú ženu.
Dakro zaklopal na dvere a dnu vošla Miko-san. Sadla si vedľa mňa a odkryla ma do pol pása. "Nashi-chan, naozaj ma mrzí, čo sa stalo s Omi-san," povedala a pohladila ma po dlhých čiernych vlasoch. "Vedela som, že sa Omi-san neudrží. Hlavne, keď ťa uvidí v tom tvojom pyžamku.! Otočila som sa k nej tvárou a poklopala po mieste vedľa má. čím som jej naznačila, nech si ku mne lahne. Pochopila to a ľahla si vedľa mňa. "Idem sa prezliecť a potom sa vrátim, ok?" spýtala som sa. Len som prikývla a posunula sa , aby si mala kam lahnúť Miko-san.
Prišla asi za 15 minút, už osprchovaná, odlíčená a c pyžamku, ktoré sa skladalo z ružových teplákoch a ružovom tričku s Hello Kitty. Lahla si vedľa mňa a ja som sa k nej takmer okamžite pritúlila : "Nevadí vám to, slečna Miko?" spýtala som sa. Len dačo zahmkala a pokrútila hlavou. "A môžem sa na dačo spýtať?" Znova len zahmkala, na znak toho, že počúva. Stalo sa dačo, že vôbec nehovorí? "Rozprávala som sa s Naoto-san a tá sa ma spýtala, či by som sa vás nespýtala, či by som.... s vami mohla zajtra ráno ísť na skúšku?" spýtala som sa.
Počula som, ako sa začala slečna Miko smiať. "Samozrejme, že môžeš. A ja som sa už zlakla, že to bude niečo vážne, Nashi-chan," povedala a pohladila ma po vlasoch. "Ublížila ti Omi-san dajako?"
Len som pokrútila hlavou : "Nie... Dobrú noc, slečna Miko," popriala som jej dobrú noc a dúfala som, že sa v tom viac nebude hrabať.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Katie - hime Katie - hime | Web | 23. november 2011 at 21:38 | React

sugoi (nie som si istá, či sú tam dve i, alebo jedno :3) ... proste dokonalosť ako teším sa na ďalšiu kapitolu.. dúfam, že bude čo najskôr to znamená do konca týždňa :D :P :3 :3 okej!!! :D :3

2 Saki Saki | Web | 26. november 2011 at 13:11 | React

tak táto poviedka začína úžasne rozhodne si ju budem čítať aj dalej ^^

3 Lilly Lilly | Web | 5. december 2011 at 20:21 | React

Som zvedavá, čo z toho bude

4 Nea Amano -_- Nea Amano -_- | Email | Web | 13. june 2012 at 19:45 | React

Nič proti ale...
Prv osm si povedala, prečítam si to.
Ale došla som po koniec a povedala som si "Nikdy viac."
To ako si opísala Omi je...strašné...Až mi z toho zle ostalo.
Keďže Omi milujem (a už dávno nie platonicky) a poznám ju takú, aká v skutočnosti je, až sa mi panenky pretáčali, keď som to čítala...To ako si ju vykreslovala...
Sorry, ale toto fakt nie....

5 JefferySes JefferySes | Email | Web | 2. october 2017 at 4:35 | React

If you have been feeling stressed lately, but you are not sure how to deal with it, the advice in this article can help. Feelings of stress are increasingly common in today's world, but there are ways to help. This article will teach you some easy ways to overcome your stress.

<a href=https://www.acheterviagrafr24.com/quel-viagra-feminin/>quel viagra feminin</a>

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama