- To, že mlčím neznamená, že nemám čo povedať, ale to, že nemá cenu to riešiť..

- Umierajú ľudia, mne to nevadí. Padajú mestá, každí kričí, ale ja sa neotáčam.
Keď však odchádza niekto, koho mám hrozne rada, tak pre mňa umreli všetci.
Aj ja.

- Nikto nezotrie slzy tak dobre ako ruka toho kto ich spôsobil.

- Samota je niekedy krásna, ale nesmie byť večná.

2. Len slúžka?

11. december 2011 at 18:19 | Haruko Riku |  Len slúžka?

Po dlhej dobre pridávam ďalšiu kapitolu
Ospravedlňujem sa, že som dlho nič nepridala, ale mala som toho veľa....



"Nashi-chan! Poď na moju hruď!" vykríkla Mally-san, keď ma uvidela a začala ma objímať. Prekvapene som ostala stáť s rukami plnými tašiek. Miko-san mi ich zobrala z rúk a ja som mala možnosť Mally-san objať. "Ty si ale vyrástla!" povedala a naďalej ma drtila vo svojom objatí.

"Mally, pusti to dievča, ešte nám ju tu zabiješ," ozvala sa Jyo-san s pobaveným úsmevom. Mally-san ma pustila a vyplazila na Jyo-san jazyk. Zrazu ma dakto objal zozadu. "Naoto, to platí aj pre teba... A len pre informáciu, preto som to povedala Mally, lebo som chcela Nashi-chan objať ja!" povedala už mierne urazene.

Naoto-san si dačo nespokojne zamrmlala popod nos a pustila ma. Sadla si na gauč vedľa Miko-san a pravdepodobne sa jej začala sťažovať. Zrazu sa ku mne prihlala Jyo-san a začala ma objímať... Ak dnešný deň prežijem, dá
m sa na meditáciu... Prečo? To nikdy nezistíme. Ani vy, ani ja.

Zrazu sa otvorili dvere do skušobne a dnu nakráčala Omi. Aj s Jyo-san, ktorá ma nechcela pustiť, sme sa odposunuli (pozn. autora : omg, to čo je za slovo? O.o) na gauč, kde si ma Jyo-san posadila na kolená. "Ohayo," pozdravila ich Omi a chcela sa napiť z kávy, ktorá bola na stole.

"To je moje!" zahlásila Mally-san a privlastnila si šálku. Miko-san sa milo usmiala a každému, okrem Omi, dala termosku s kávou. Ukazovala som na každú osobu v miestnosti a prepočítavala som si to. A stále mi to nevychádzalo. "Čo sa deje, Nashi-chan?" spýtala sa ma Mally-san a odpila si z kávy. Zrazu sa jej rozžiarili oči a na šálku začala pozerať, akoby to bolo dačo, čo... jej veľmi chutí? Asi. "Nashi-chan, tá káva je jednoducho geniálna... a prečo si to tu tak prepočítavala?" spýtala sa.

Zamyslene som sa pozrela na Miko-san : "Priravila som päť termosiek s kávou. Ale v tejto miestnosti vidím len štyri... kam zmizla tá piata?" spýtala som sa jej prekvapene.

"Omi-san si po všerajšku nazslúýi ani kávu od teba, Nashi-chan," povedala Miko-san. Načo to tu spomína? Myslela som, že to ostane medzi nami. Neplánovala som to nikomu hovoriť, hlavne nie babám z kapely, pretože Omi má zas pikošky na mňa. Ako napríklad, že sme spolu spali. Viackrát. Fajn, priznávam, bola som na nej tak trochu závislá. Dobre, nebolo to len trochu. Ale Omi sa netvárila, že by jej to prekážalo. Dokonca mi darovala prsteň, ktorý nikdy nikomu ani len nepožičala (to mi povedala ona).

"Miko, ty si neuvedomuješ, že to ona ma vyprovokovala! Skús byť lezba a znes, ako sa okolo teba premáva Hitomi len v kraťaskách a krátkom tričku! A hlavne, keď vieš, že ju môžeš mať!" vykríkla naľtvane. A kurva! Prudko som vstala a pozrela na ňu spod nadvihnutého obočia. "A nechcem tým povedať, že je povolná. Chcem tým povedať to, že viem, ako na ňu. A druhý vec je, že ju chcem!"

Zhlboka som sa nadýchla : "Si fakt idiot, Omi," hlesla som potichu. Chcela som hovoriť kľudne, no nedalo sa : "Snažila som sa ťa ochrániť! Vedela som, že slečna Miko príjde skôr! No ty si musela byť znova na prvom mieste! Tak ako vždy!... Pokiaľ nešlo o sex, ale to je jedno. Pokiaľ sme spolu nespali, vždy samé ja, ja, ja, tvoje problémy! Nikdy nie moje! Nikdy ťa netrápilo, či ma v škole náhodou nešikanujú, alebo sa mi nevysmievajú! A ja už toho mám dosť!" vykričala som jej všetko, čo som v sebe hromadila už nejakú dobu.

"Neklam, drobec," povedala trochu vykolajene.

"Fajn, aj napriek tomu, že som nekalamala... to, čo teraz poviem, myslím vážne... Nenávidím ťa, Omi," povedala som hlasno a k jej nohám som hodila prsteň, ktorý som nosila na zlatej retiazke a nikdy som retiazku nedávala dole. Potom som sa otočila a odišla.

Vonku bola zima a ja som mala len mikinu... Pokúsila som sa ignorovať tú zimu a šla som d park, kde som si sadla na lavičku a nechala slzy, nech mi stekajú po lícach. Nenávidím ju. Len mi ničí život. Akoby ju bavilo ubližovať mi. Viac som sa zabalila do tenkej mikiny a rozmýšlala nad Omi. Prečo to spravila. Stále to nechápem...

Zrazu mi dakto položil cez ramená už vyhriatu bundu a sadol si vedľa mňa. Pozrela som sa na tú osobu. Ten chalan mi bol povedomí. Vedela som, že som ho niekde videla, no ani za nič som si nevedela spomenúť kde. "Ehm... Prečo si mi dal tú bundu?" spýtala som sa ho mierne nechápavo.

"No, nechcel som, aby moja suseda a možno aj budúca spolužiačka primrzla k lavičke v parku," povedal s úsmevom od ucha k uchu. Bože, ten chalan bude asi niečo ako Miko-san, len v chalanskej verzii. Len som chápavo prikývla a poriadne sa zabalila do jeho bundy. "Dám ti návrh. Pôjdeme ku mne, kde sa prezlečieš do vecí po mojej sestre, pretože sa zdá, že si stihla aj zmoknúť, a potom pôjdeme na púť, alebo aspoň na horúcu čokoládu," navrhol. Zdal sa byť milý. "Oh, a... Hovor mi Ryuu," dodal s rozpačitým úsmevom.

"A mne hovor idiot," vyšlo zo mňa skôr, než som si to uvedomila. Bože, asi by som mala držať hubu. Radšej som sa zabalila viac do bundy : "Som Nagashi Hitomi, ale hlavne mi nehovor Hitomi a ani Nashi-chan," povedala som. Chápavo prikývol.

"No, keď si to tak vezmeme, viem ako sa voláš. A tiež viem, že dakedy ti hovorili Chris," povedal pomaly a pozrel sa na mňa. Ako o tom vie? Pozrela som sa naňho. Tie modré oči... Jashin! Stále si nemôžem spomenúť, odkiaľ toho chalana poznám! Zamyslene som sa naňho pozrela. "Stále ma nespoznávaš, čo?" spýtal sa. Len som pokrútila hlavou.
Zrazu sa mi nad hlavou rožiarovka : "Už to mám!... Vlastne nie, Takeru sa odsťahoval do Európy," povedala som a znova som sa pozrela do zeme. Ale jediný modrooký chalan, ktorého poznám je Takeru. Ale čo by tu robil? Moju vnútornú debatu sledoval Ryuu so zvláštnym pohľadom. "Ja viem, som idiot... ale ja naozaj neviem, čo by si tu robil, ak by si bol Takeru!" povedala som so zúfalým tóno hlasu.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Katie - hime Katie - hime | Web | 11. december 2011 at 19:30 | React

júúúúúúúúúúúúúúúj ako vždy (neviem prečo) som sa celý čas rehotala... no jo som čudo :D ale úúúplne genialna poviedka teším sa ne pokračovanie :D :D :D

2 Saki Saki | Web | 11. december 2011 at 19:42 | React

jááh to je tak krásne hlavne ten začiatok s tým obímaním ^^ už sa teším na další diel :D,,,v pohode ja to chápem...seká sránka O.o mne tiež niektoré sekajú našľastie nie tá tvoja :D
dakujem za prečítanie *červená sa* ale ty píšeš omnoho lepšie :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama