- To, že mlčím neznamená, že nemám čo povedať, ale to, že nemá cenu to riešiť..

- Umierajú ľudia, mne to nevadí. Padajú mestá, každí kričí, ale ja sa neotáčam.
Keď však odchádza niekto, koho mám hrozne rada, tak pre mňa umreli všetci.
Aj ja.

- Nikto nezotrie slzy tak dobre ako ruka toho kto ich spôsobil.

- Samota je niekedy krásna, ale nesmie byť večná.

Strážny anjel 1/2

9. january 2012 at 20:02 | Haruko Riku |  Stories
Konečne som sa dokopala k prepísaní jednodielne poviedky, ktorá mi napadla v čase veľkej depresie...
k deju dopomohla jedna poviedka... ale ani za Boha si nespomeniem aká :D

rozdelila som ju na dve časti, pretože je celkom dlhá -.-"



Ian a Grant. Môj otec a môj priateľ. Môj otec a môj priateľ sú gejovia. A milenci... Ako mi to mohli sparaviť? Viem, že to nebol sen. Nemohol byť, pretože sa mi nezvykli snívať erotické sny. A už duplom nie sny, kde je hlavnou postavou môj otec a môj priateľ. Stále som mala v hlave obraz ich dvoch, ako si užívajú, objímajú sa, bozkávajú...
Prudko som vstala od svojho stola a pomaly šla do kuchyne. Dúfala som, že tam nebude Liz. Našťastie nebola. Z vrchnej poličky v skrine nad drezom som vytiahla krabicu z liekmi. Otec si tu skrýval antidepresíva. Po smrti mladšieho brata máva depresie. Ešte stále. Z tuby som si na dlaň vysypala niekoľko tabletie.
Už som si ich vkladala do úst, keď ma niekto zdrapil za zápästie a tabletky sa tým prudkým pohybom rozsypali po celej podlahe kuchyne. Pozrela som sa do tváre osobe, ktorá mohla za tebletky na zemi. Pozerala som sa do tváre Liz. Jej prísny pohľad ma dokátal vystrašiť.
Liz, ona bola podľa všetkého môj strážny anjel. Vždy, keď som si chcela dajako ublížiť, zabránila mi v tom. Hovorila mi Nesquik. No jo, moja závislosť na čokoládových guličkách s mliekom sa nezaprie.
Výzorovo bola... nádherná. Červené vlasy jej padali až po pekne tvarovaný zadok. Tvár mala okrúhlu, rysy tváre veľmi jemné. Jej oči mali farbu topiacej sa čokolády. Bola úžasná nielen výzorovo, ale aj povahovo. Bola schopná umrieť pre niekoho, koho milovala, bola milá, priateľská a rada pomáhala.
Pozrela somm sa jej do očí. "Liz, ty to nechápeš. Nevieš prečo..." nedokončila som svoj monológ. Toto isté som jej povedala, keď som sa pohádala s najlepšou kamarátkou. Ako jej vysvetliť, o čo ide? Ve/d otec je jej snúbenec. "Ja... videla som otca a.. Granta." Snažila som sa znieť kľudne, ale nešlo to. Do očí sa mi tlačili slzy a z hrdla sa mi drali vzlyky.
Lizin pohľad zmäkol a objala ma. "Princezná, neplač. Nestoja ti za to. Ani jeden," šepla mi do ucha. Ešte viac som sa na ňu natisla a tvár som si skovala do jej košele. "Poď do obývačky. Za chvíľu zíjde tvoj otec a nie som si istá tvojou a jeho reakciou."
Len som prikývla. Liz ma chytila za ruku a pomaly ma odviedla do obývačky. Sadli sme si na gauč, ja som sa oprela o Liz a pozerala na stenu. Dnešok je na nič. Ráno som si prišlapla nohavice tak, že mi zliezli do pol zadku a zakopla som, takže som si skoro rozbila nos. V sprche som sa šmykla. Schody som pre istotu zišla po zadku, tričko som si obliala černicovým džúsom a v škole mi robil problém sedieť. A akoby toho nebolo dosť, mal dnes Grant náladu pod psa a bol nepríjemný a mierne agresívy.
Ako som sa tak opierala o Liz, je možné, že som zaspala.
Prebrala som sa na krik. Znelo to ako môj otec a Liz. Pootvorila som oči. Otec stál chrbtom ku mne a oproti nemu stála Liz s nahnevaným výrazom. "Mne nadávaš, že zneužívam tvoju dcéru?! Ty mne?! To ty si spal s jej priateľom! Ja som ju len utešovala! Chcela si vziať tvoje antidepresíva! Sklamal si ju! Vedel si, čo pre ňu Grant znamená!" kričala Liz na otca.
Otec sa priškrtene zasmial : "Chcel to! Nebudem mu predsa odopierať to, čo sám chce! A priznal, že im to s Emily neklape! Vraj majú voľný vzťah!L kričal aj otec, akoby jej to chcel vrátiť... Toto mu naozaj povedal Grant? Alebo si to vymyslel, aby sa necítil blbo?
"Voľný vzťah? Neklape? Nebudem mu odopierať, čo chce? Si blázon? Aj keby to všetko bola pravda, nemal si to robiť! Veď je topriateľ tvojej dcéry, doparoma!" povedala už kľudnejšie. Mala pravdu. Vlastne ako vždy.
"Čo ty vieš o potrebách gejou, alebo bisexuálov! Nič! Nevidela si ho! Byť na mojom mieste..."
"Prestaň na Liz kričať," prerušila som ho. Obaja sa na mňa prekvapene pozreli. "Hlavne, keď hovorí pravdu," dodala som o trochu hlasnejšie.
Otec sa na mňa neveriaco pozrel : "Stojíš pri dajakej cudzej ženskej a nie pri vlastnom otcovi?" Áno, presne to robím. No ako mu to povedať, aby ma nezabil? Otec je totiž dosť silný a svoju silu nevie vždy dobre ovládať. Hlavne ke´d je naštvaný mu to robí problém.
"Áno, stojím pri Liz. A vieš prečo?" spýtala som sa, no nenechala som ho odpovedať. "Pretože ona stála pri mne, zatiaľ čo ty si obrábal môjho chalana!" no, to nebolo práve šetrné. "Stála pri mne, keď som sa pohádala s Rosie! Keď sa so mnou rozišiel Johny, pričom ty ani netušíš, kto to bol... alebo si obrábal aj jeho?... Nie, radšej si to nechaj pre seba. Prudko som vstala z gauča a oddupotala do svojej izby.
....
Neverím, že sa to stalo. Neverím, že sa mi to páčilo. Bože, asi som lezbička. Vlastne bisexuálka... Neverím, že som strávila noc s Liz. No, uistila som sa, že je Liz dokonalá naozaj na každom kúsku tela, ale... vlastne to žiadne ale nemá.
FlashBack
20:23 - toľko ukazovali moje digitálky na nočnom stolíku. Ešte sedem minút a príde po mňa. Ešte sedem minút a konečne vypadnem z tohto prekliateho domu.
Pre vysvetlenie : Po hodine nadávok, trhania plagátov Pop a RnB spevákov (ktoré mi tam nalepil otec, lebo si myslel, že ich mám rada) a vankúšov, som Liz napísala esemesku, kde som ju požiadala, aby po mňa o pol deviatej prišla. Súhlasila.
Ja som si do hodiny a pol pobalila všetko oblečenie, notebook, všetko. Potom som si sadla na okno a vyhliadala Liz.
Hodiny preskočili na 20:27 a Lizine auto zastavilo pred domom. Rychlo som vstala, obliekla si mikinu, tašky vyhodila oknom a následne som sa vykradla oknom. Do auta som sa dostala v rekordnom čase. Liz sa na mňa usmiala a objala ma. "Chceš utiecť?" spýtala sa a naštartovala. Prikývla som a zapásala som sa.
Áno, chcem utiecť. Chcem ísť čo najďalej od Granta, môjho otca, jeho rodiny, ktorá ma nenávidí. Chcem so sebpou zobrať aj Rose a jej, ešte nenarodené, bábo. Chcem, aby so mnou zostala Liz, môj strážny anjel. Chcem s nimi byť šťastná. Prvý krát v mojomk živote.
Celú cestu sme obe mlčali, no nebolo to to nezáživné ticho, kedy si nemáte čo povedať. Keď sa dalo, tak ma Liz držala za ruku. Cítila som sa, prvýkrát po dlhom čase, príjemne. Bola som šťastná.
Ešte pred príchodom tam, kam nás Liz viezla, som napísala Rose o mojom pláne utiecť so všetkými podrobnosťami, aj keď ich nebolo veľa.
Zastali sme pred činžiakom. "Na druhom poschodí je byt, ktorý som zdedila po starkej. Dúfam, že sa ti bude páčiť," povedala s úsmevom. Tiež som sa usmiala a s Liz sme šli na druhé poschodie.
Byt bol krásny. Všade boli starožitnosti, vyrezávané skrine, koberce, v spálni obrovská posteľ, dvojlôžjová. Teda, na to, že to je dvojizbový byt, je to nádherné.
Liz položila môj ruksak k posteli, na ktorú si následne lahla. Sadla som si na kraj postele a sledovala Lizine telo a jeho ladné pohyby. Pomaly sa posadila vedľa mňa. "Dnes si dajaká tichá," šepla mi do ucha a pritiahla si ma do svojho objatia.
Jemne som sa zamrvila, aby som našla lepšiu polohu. "Stále mám v hlave obraz Granta a otca," šepla som na vysvetlenie a ruky som si položila na tie jej. Okamžite si všimla pomerne čerstvé jazvy na mojom ľavom zápästí.
Rýchlo vstala a šla ku dverám. Po dopade na posteľ aom vstala a bežala za ňou, už bola v chodbe. "Liz, prepáč. Bolo to hneď potom, čo som ich dvoch našla. Ja... mrzí ma to, ale... chcela som pychyckú bolesť prebyť tou fyzickou," vysvetlila som a zozadu som ju objala. Dúfala som, že sa vráti do spálne.
Pomaly sa na mňa otočila, zobrala si do dlaní moju tvár a jemne ma pobozkala. Naozaj ma pobozkala, alebo mám halucinácie? Skôr, než som si to stihla uvedomiť, som jej bozky začala oplácať. Viac som sa k nej pritisla, ruky som si položila na jej pás. Po chvíli sa mierne odtiahla : "Toto nesmieme," šepla a objala ma.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Saki Saki | Email | Web | 11. january 2012 at 15:13 | React

tak to bol teda otec T-T normálne sa mi chcelo revať ^^"" Yuri ako naozaj Yuri poviedku som ešte nečítala takže som vážne zvedavá ako to bude pokračovať a či sa to aj zvrhne ^^

2 Kiryuu_Zero Kiryuu_Zero | Email | 24. november 2012 at 11:35 | React

Tak toto už bolo niečo ... takúto normálnu a znmysluplnú poviedku čo má hlavu aj pätu som už dlho nečítala iba by som chcea vedieť kto to vlastne bola tá Liz ... čo robila v Emilynom dome a ako sa tam dostala lebo to som mierne nepochopila ...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama