- To, že mlčím neznamená, že nemám čo povedať, ale to, že nemá cenu to riešiť..

- Umierajú ľudia, mne to nevadí. Padajú mestá, každí kričí, ale ja sa neotáčam.
Keď však odchádza niekto, koho mám hrozne rada, tak pre mňa umreli všetci.
Aj ja.

- Nikto nezotrie slzy tak dobre ako ruka toho kto ich spôsobil.

- Samota je niekedy krásna, ale nesmie byť večná.

Druhá šanca na šťastie? 1.kapitola

25. february 2012 at 21:39 | Riku |  Druhá šanca na šťastie?


no, je tu ff-ka na jednu slovenskú rokovú kapelu, the Parnaoid.
chcela by som vás poprosiť, aby ste napísali, čo si o tom myslíte
či má vôbec zmysel pokračovať v písaní



Nenávidím svoj život. Už som to spomínal? Štve ma prístup ostatných ku mne. Doteraz to nebolo o ničom inom, len o ich starostiach. A čo ja? Som niečo menej než oni? Oni si myslia, že by som ich mal lutovať, pretože jednej umrel otec, keď bola menšia, ďalšia je jedináčik a je natoľko rozmaznaná, že keď nedostane čo chce, je koniec sveta ? Do prdele, nikoho netrápi, že som gej a to dievča so mnou čaká dieťa.
Ako je to možné? Jednoducho. Opite sa na party, rozdajte si to s neznámim dievčaťom a dieťa je za 9 mesiacov na svete. Mám ju rád. O mojej homosexualite nevie nič. A nehodlám jej o tom nič hovoriť. Dalo by sa povedať, že sme spolu. Ako pár. Je v štvrtom mesiaci. A ja mám všetkých tých výčitok nad hlavu.
"Zlatko?" oslovila ma Nathalie a jemne ma pohladila po tvári. Pozrel som sa na ňu a chytil som ju za ruku. "Si v poriadku? Dajaký si smutný," povedala. Len som sa pousmial, pokrútil hlavou a dal jej pusu na chrbát ruky.
"Rozmýšlal som, že by sme aj s malým potom mohli na dajaký čas ostať u mojej starej mamy," navrhol som jej. Bývala v malej krajine v strede Európy. Nathalie som o tej krajine hovoril, vyrastal som tam.
"To je dobrý nápad, no ja by som sa tam nedohovorila," povedala a posadila sa mi na kolená.
"Časom by si sa po slovensky naučila. Mohli by sme tam ísť dajaký čas po pôrode, a ak sa tvoj vzťah s rodičmi neurovná, môžme tam ísť na trvalo. Čo ty na to?" spýtal som sa jej. Zdalo sa, že nad tým rozmýšla. Potom sa usmiala a pobozkala ma.
"To tam môžme ísť hneď. Rodičia mi povedali, že to malé nechcú vidieť," povedala so smútkom v očiach.
"Takže mám rezervovať letenky?" spýtal som sa.
"Áno... Ja idem baliť."
"Tak to nie," povedal som a posadil som ju na gauč. "Ja rezervujem letenky, ty tu seď a pozeraj Toma a Jerryho. Potom pobalím a poviem o tom našim, ok?" povedal som. Ona sa usmiala a dala mi pusu na líce. Zo stola som zobral telefón a volal.
. . .
"Najbližší let je zajtra o jedenástej večer, nevadí?" spýtal som sa, keď som odložil mobil. Len pokrútila hlavou a lahla si na moju hruď. "Aspoň spoznáš mojich starých priateľov. Teda, asi len jedného. Ostatný sa pravdepodobne odsťaho... Asi by som mal zavolať babke, že tam ideme, však?" spýtal som sa jej. Nathalie sa zasmiala a prikývla. "No jo, už volám," povedal som a znova zobral do ruky mobil a volal babke.
Babka bola veľmi milá žena. Ale elektronike nerozumela. Takže dúfam, že odkedy som tam bol naposledny nezabudla, ako sa používa mobil. "Haló?" zdvihla to.
"Ahoj, babi, to som ja, Roman," povedal som po slovensky.
"Ah, Romanko! Ako sa máš?" spýtala sa.
"Dobre... Ja a moja priateľka by sme vás chceli navštíviť. Už máme zarezervované letenky. Neprekáža ti to?" spýtal so sa a pohladil Nath po vlasoch.
"Samozrejme, že nie. Zavolaj mi, keď budete na stanici a pôjdeme za vami, dobre zlatko?" spýtala sa. "Uvarím tvoju obľúbenú polievku a spravím..."
"Kľud, starká, nepreháňaj. Stačí niečo malé..." pozrel som sa na Nath, ktorá hypnotizovala čokoládu na stolíku vedľa mňa. Podal som jej ju, "... vlastne nie, vieš, to dievča je tak trochu... tehotné," povedal som.
"To si si nemohol dávať pozor, Roman!" ozvala sa pohoršene.
"No, čisto teoreticky som mohol, ale nedal som. A ešte k tomu som bol trochu opitý. A bolo to prvý a posledný krát," povedal som.
Babka sa zasmiala : "Dobre, Romanko, teším sa na vás. No musím ísť na záhradu pozbierať prádlo, dokými mi ho tvoj dedko celé nezasmradí cigaretami," povedala so smiechom.
"Dobre babi, ďakujem. Maj sa."
"Maj sa, Romanko. A pozdravuj to svoje dievča, či ako to dnes hovoríte," povedala a zložila.
Nath sa na mňa pozrela s očakávaním v očiach a čokoládov na ústach. "Teší sa na nás. A pozdravuje ťa," povedal som jej po anglicky a dal som jej pusu na nos.
Jej úsmev sa rozšíril a začala ma objímať. "Už teraz mám tvoju babku rada," povedala. Zasmial som sa a jemne som ju pobozkal. Chutila ako čokoláda. Keď som sa odtiahol, bol som prevdepodobne celý od čokolády. Nath ssa zasmiala, zabrala vreckovku a utrela mi tvár. Ja som potom spravil to isto s jej tvárou.
. . .
"Prečo si v poslednej dobe taký smutný?" spýtala sa ma Nath, keď sa napchávala jogurtom na kuchynskom stole. Prišiel som k nej a prezerel si ju. Dnes ráno sme sa dajako míňali. Oblečené mala bledé šrtky, tričko s nápisom I LOVE MY BOYFRIEND a na tom mala tenký čierny sveter. Prišiel som tesne k nej a pobozkal som ju. " Neodvádzaj moju pozornosť," povedala a položila vedľa sebe jogurt. "Čo sa deje, zlatko?"
"Nič. Štve ma tá situácia s Lin a Lisou," povedal som.
"S tým si starosť nerob. Ani oni si nebudú robiť starosti s tým, že odídeš. Len ťa budú otravovať a chcieť od teba pomoc," povedala a objala ma. "Vôbec na nich nemysli. Nám bude lepšie, však?"
"Bude nám skvele," povedal som a silnejšie som ju objal. "Musím ísť do školy. Ideš aj ty, alebo ostaneš doma?" spýtal som sa jej.
"Takto som sa neobliekla len kvôli tebe," povedala a zoskočila zo stola.
"Tak to bolelo," povedal som s úsmevom, zobral som nám tašky a šli sme k autu. "Naozaj nechceš ostať doma? Stále mám možnosť si to rozmyslieť," povedal som.
"Pôjdem s tebou. Nechce sa mi celý deň trčať doma. A tie pohľady... dajako to zváldnem." To, že je tehotná, povedala len jednej kamarátke. Preto to vie teraz celá škola. Samozrejme, že všetci na nás budú čumieť, keď prídeme do školy. A to aj učitelia. Ďalší dôvod, prečo čo najskôr odísť na Slovensko.
Celú cestu sme mlčali. Keď sme vystupovali z auta, všetky podľady sa zastavili na nás. Chytil som Nath za ruku a šli sme k jej skrinke, kde si vybrala angličtinu. "Do triedy dojdem aj sama. Choď za svojmi priateľmi," povedala.
"Ale ja mám tiež angličtinu," povedal som a šli sme k mojej skrinke, kam som si dal veci a zobral si učebnicu angličtiny. "Tešíš sa na večer?" spýtal som sa. Prikývla. "Tá cesta bude dlhá. Plus musíme ísť vlakom, pretože tam nás auto čakať nebude."
"Akoby si ma chcel od tej cesty odradiť... Však tam chceš ísť sám a mňa tu nechať," povedala a šťuchla mi do brucha.
"Nie, len ti hovorím, že si máš zobrať veľa jedla. Pretože ja svoju ruku neobetujem," povedal som. Zatvárila sa urazene a buchla ma do ramena. "Prestaň, veď hovorím pravdu," povedal som zo smiechom a objal som ju okolo pása. "spoznáš Igora, Romana, možno aj Mareka," povedal som a pipol som jej pusu na líce.
"Igor je ten chalan, ten tvoj najlepší kamarát?" spýtala sa. Prikývol som. "Tak to sa teším," povedala a pobozkala ma.
"Čudujem sa, že sa s ňou ešte zahadzuješ, krásavec. Poď so mnou a bude ti lepšie," objavilo sa pri mne nejaké dievča.
"Sorry, ale... kto si?" spýtal som sa. A ja som naozaj nevedel, kto to je. Vedel som len, že za ňou chodia chalani, keď si chcú užit. Vraj dá každému. Všimol som si jej zarazený pohľad. Len naprázdno otvárala ústa. "A ja mám Nathalie. A nehodlám ju opusteť kvôli niekomu, ako si ty," povedla som a aj s Nath sme šli do triedy.
"Ďakujem, bolo to od tebe pekné," povedala Nath, keď sme si sadli.
"Bola to pravda," povedal som a usmial som sa na ňu.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Saki Saki | Web | 26. february 2012 at 13:28 | React

rozhodne píš dalej ! ja si to určite budem čítať aj dalej ^^

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama