- To, že mlčím neznamená, že nemám čo povedať, ale to, že nemá cenu to riešiť..

- Umierajú ľudia, mne to nevadí. Padajú mestá, každí kričí, ale ja sa neotáčam.
Keď však odchádza niekto, koho mám hrozne rada, tak pre mňa umreli všetci.
Aj ja.

- Nikto nezotrie slzy tak dobre ako ruka toho kto ich spôsobil.

- Samota je niekedy krásna, ale nesmie byť večná.

Strážny anjel 2/2

20. february 2012 at 23:13 | Haruko Riku |  Stories
Druhý diel jednorázovky :)




2/2

Vzdychla som a zaborila tvár do jej mäkkého svetru nasiaknutého jej vôňou. "Prečo by sme nemohli?" spýtala som sa a opatrne vošla rukami pod jej tričko. Pousmiala som sa, keď som zacítila jej jemnú pokožku a ešte viac som sa usmiala, keď som zacítila čipky na jej podprsenke.
Prudko ma od seba odstrčila : "Emily, ty máš sedemnásť a ja už dvadsaťdeväť. Nemôžeme byť spolu!" povedala a začala sa obúvať. Prečo odchádza ona?
"Fajn, ale... odídem ja. Je to tvoj byt, nemám tu prečo ostávať," povedala som a šla som si do spálne po ruksak. V spálni na nočnom stolíku bola fotka mňa a Liz v zábavnom parku. Zobrala ma tam na moje 17. narodeniny, keď na mňa všetci ostatný zabudli. Sedeli sme na lavičke pred detským kolotočom, Liz na objímala okolo ramien a ja som ju objímala oboma rukami okolo pása.
Dakto ma zozadu objal. Liz, kto iný. "Chcem byť s tebou," ozvala sa zrazu. Chce? Tak prečo sa správa, akoby nechcela? "No Ian by neváhal ma udať... a kto by ti potom zabraňoval v ubližovaní si? Ak by mi tam došiel list o tom, že sa ti dačo stalo, alebo že si zomrela... zabila by som sa tam." Pre toto? ... Ona musí byť naozaj anjel.
Usmiala som sa a otočila som sa k nej čelom. "Ja by som zas neváhala udať otca... A čo by ti dokázali? To, že si so mnou trávila čas, keď na mňa oni kašlali. A ja by som si ťa bránila zubami nechtami," povedala som a chytila som ju za ruky. Šťastne sa usmiala a posadila nás na postel.
Nahla sa ku mne a pobozkala ma. Viac som sa na ňu pritisla a náš bozk prehĺbila. Cítila som, ako sa jej ruky pomaly pohybujú pod mojím tričkom.
*
End of FlashBack
Posadila som sa a poobzerala som sa na Liz. Ležala ku mne otočená chrbtom, vlasy mala rozprestrené po väčšine postele. Opatrne som vstala a z nočného stolíka zobrala tričko. Vypadol z neho sajaký lístok. Zdvihla som ho a prešla som k oknu.
Toto tričko si daj na noc. Je pohodlnejšie než tie tvoje obtiahnuté.
Usmiala som sa a rýchlo som si ho obliekla. Ešte voňalo po nej. Prešlaa som k nej a dala som jej pusu na líce. Je nádherná.
Pomaly som prešla do obývačky a lahla som si na gauč.neviem, koľko som tam ležala. Celý čas som sledovala strop. Čo bude tera? Požiada ma, nech na to zabudne? Odíde so mnou? Odvezie ma k otcovi a odíde sama?
Tento život je hrozný. Zatiaľ mi nepriniesol nič dobré, len Liz a Rose. Môj otec je gej, môj bývalý je gej, moja matka ma opustila, môj učitel angličtiny je pedofil. Lepšie to byť už ani nemôže.
Zavrela som oči a pretočila sa na opačnú stranu. Začínala mi byť zima na nohy. A to počasie ma začína štvať.. raz sviei slnko, inokedy zas mrzne. Čo si myslí, kde to sme?!
Zrazu si dakto ľahol vedľa mňa, objal ma okolo pása a hlavu si položil na tú moju. Nadýchla som sa a cítila som Lizinu vôňu. "Liz, prečo nie si v posteli?" spýtala som sa a položila som si ruky na tie jej.
Trochu sa zamrvila : "To isté by zaujímalo aj mňa, princezná," šepla a pevnejšie ma objala. Jej objatie bolo veľmi príjemné.
Viac som si ju k sebe pritiahla : "Ako to teraz bude s nami?" spýtala som sa. Pustila ma a posadila sa k mojim nohám. Napodobila som ju a svoje nohy som položila na tie jej. "Asi ma zajtra odvedieš k otcovi a odídeš, však?" Som majster dedukcií. A dedukujem rada. No väčšinou mám pravdu v mojich dedukiách, takže... som sa netvárila moc nadšene.
Liz si položila ruky na moje nohy a hlasno vzdychla. "Je to zložité, Emily." Čo je zložité? Zbaliť si veci a vypadnúť? "Nezoberiem ťa k tvojmu otcovi, neboj sa. Len neviem, ako ty berieš to, čo sa medzi nami stalo. Či si to nespravila, aby si zabudla na Granta a Iana." Zdalo sa, že ju to trápi.
Prečo som to vlastne spravila? Bolo to, ako tvrdí Liz, preto, aby som zabudla na to, čo som doma vdela? Alebo to je preto, lebo ma Liz už aj predtým priťahovala? No, Liz ma vlastne priťahovala dlho. Uvedomovala som si to, no... nechcela som si to pripustiť. A ešte k tomu, chodila som s Grantom... Prečo som to spravila? Lebo mi na Liz záleží? Lebo ju milujem?... Milujem. Asi ju naozaj milujem, no neuvedomovala som si to. To, že ma Grant podviedol, mi ani tak neprekážalo. Nebolo to prvý krát. Viac mi prekážalo, že t bolo s mojím otcom.
Pozrela som sa Liz do tváre. Čo jej mám povedať? Nebolo to kvôli otcovi a Grantovi, bolo to preto, lebo ťa milujem? Dá sa vôbec dačo také povedať? Všimla som si Lizin prekvapený pohľad. "Čo sa deje?" spýtala som sa nechápavo.
Párkrát zamrkala a posadila si ma na kolená. "Zopakuj, čo si povedala pred chvíľou, prosím," požiadala ma a pevne mi stisla ruku. Zopakovať, čo som povedala pred chvíľou. OK, to bolo buď Čo sa deje? alebo... som povedala nahlas, že to nebolo kvôli Grantovi. Som ja ale idiot!
Zamyslela som sa. Čo jej mám povedať? Asi sa budem tváriť, že neviem o čom hovorí. Áno, to je ono! "No, ja som povedala Čo sa deje?, lebo si sa na mňa tak čudne pozerala," odpovedala som jej a hlavu som si položila na jej rameno.
Jemne ma pohladila po vlasoch. "Myslela som to predtým," povedala trochu sklamane. Asi si myslí, že to boli halucinácie. Ja by som si, na jej mieste, myslela to isté. "Alebo nechaj tak, asi sa mi to iba zdalo," zhodnotila nakoniec.
Bže, dúfam, že to neoľutujem. "Ja... povedala som, že to nebolo kvôli Grantovi, ale preto, lebo ťa asi..." nevedela som, čo to mám dopovedať. Liz sa na mňa pozrela s očakávaním, "... milujem," dokončila som a zavrela som oči. Čo na to povie Liz? Vysmeje ma?
Znova mi stisla ruku a dala pusu na čelo. Čo keď cíti to isté? Bolo by to zvláštne a neuveriteľné, ale čo keď ma má predsalen trochu rada? Ztaké šťastie mať nemôžem... Alebo áno? Pozrela som sa na Liz a tá sa na mňa usmiala. Zdalo sa, že je šťastná. Predsalen cíti to isté čo ja? Mám také šťastie?
"Emily, čo keby..." začala pomaly, tentoraz som na ňu s očakávaním pozerala ja, "si zavolala Rose a spolu by sme odišli? Dakam ďaleko? Buď do Európy, alebo napríklad do Chikaga, tam by tvoj otec nehľadal," navrhla s úsmevom. Ja tú ženu milujem!
Nevinne som sa usmiala : "Vieš, ja som už Rose o tom informovala. Súhlasila. Vraj ju otec vyhodí z domu, keď zistí, že je tehotná." Liz sa krátko zasmiala a silno ma objala. "Však sa nehneváš?" spýtala som sa a smutne som sa na ňu pozrela.
Pohladila ma po líci. "Na teba sa nedá hnevať,"odvetila s úsmevom a pobozkala ma.

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Dive Dive | 22. february 2012 at 13:00 | React

uzasne mnaaau x3 :D

2 Saki Saki | Web | 25. february 2012 at 17:20 | React

tak konečne som si našla čas na prečítanie a musím uznať že je to vážne skvelé ^^ jááj tie happy endy ma vždy dostanú *-*

3 Kiryuu_Zero Kiryuu_Zero | Email | 24. november 2012 at 11:42 | React

Nádherné len si mohla rozpísať viac tú posteľovú scénu a ten odchod do Európy bol predsa len trochu prehnaný .. ale inak máš naozaj velikánsky talent tak ho rozvíjaj ďalej :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama