- To, že mlčím neznamená, že nemám čo povedať, ale to, že nemá cenu to riešiť..

- Umierajú ľudia, mne to nevadí. Padajú mestá, každí kričí, ale ja sa neotáčam.
Keď však odchádza niekto, koho mám hrozne rada, tak pre mňa umreli všetci.
Aj ja.

- Nikto nezotrie slzy tak dobre ako ruka toho kto ich spôsobil.

- Samota je niekedy krásna, ale nesmie byť večná.

Druhá šanca na šťastie? 10.kapitola

31. march 2012 at 16:35 | Riku |  Druhá šanca na šťastie?
Predposledný časť :D



Roman Birkuš

"Roman, si si istý, že to je ono?" spýtal sa Igor, keď sme stáli pred domov, ktorý vyzeral, že sa čochvíľa rozpadne. Pozrel som sa na ruku. Sedelo to.

"Je to 15a, takže hej."

"A nechce nás ten tvoj kamoš odrbať?"

"Načo by mu to bolo?" spýtal som sa a prehrabol som si vlasy. "Ale ak to na teba padne, vinu na seba neberiem," povedal som narovinu a poobrezal sa. Nikde ani noha. "Asi pôjdeme zozadu," povedal som. Igor pretočil oči a šli sme zozadu.

Zastali sme pod oknom, v ktorom sa svietilo. "Drž hubu!" vykríkol dakto. Obaja sme sa trochu skrčili a pozreli na seba. Z vnútra sa ozýval detský plač.

"Bojí sa a chce Tomáša," ozvala sa Eli.

Igor do mňa drgol a hlavou mikol ku vchodu do pivnice. Prečo sa tak vyžíva vo vchádzaní do domu cez pivnicu? Vždy tam o niečo zakopnem a najbližší týždeň krívam. Chcel som niečo namietnuť, no Igor ma chytil za lakeť a ťahal ma k dverám do pivnice.

Dvere boli našťastie otvorené. Z malej tašky, ktorú mal Igor na chrbte, vytiahol baterku a ja som takmer okamžite o niečo zakopol. "Si úplne nemtavý?" zanadával na môj účet Igor.

"Vedel si, že v tme vidím akurát tak veľké... nič a vždy o niečo zakopnem, tak drž hubu," bránil som sa a zobral som mu baterku. Zjavne nás nikto nepočul. Pomaly sme vyšli schody a pootvoril som dvere. Takmer okamžite som uvidel Patrika s krpcom na rukách a vedľa neho sedela Eli a držala sa za nohu... Toho chalana som nevidel, no počul som ho, ako kráča sem a tam."

"Nech sklapne!" vykríkol.

"Nekrič po ňom. Bude plakať ešte viac," povedala Eli. Paťo krpca kolísal a dačo mu šepkal.

"Drž hubu aj tym, inak ti tú gulku strelím do čela!" zavrčal a dakam šiel. Viac som pootvoril dvere, aby som sa uistil, že tam nie je. Paťo nás hneď uvidel a drgol do Eli.

Keď ma uvidela, zamračila sa. Paťo k nám aj s krpcom prišiel a šiel dole schodmi. Eli k nám pomaly krívala. Až teraz som si všimol, že ju ten idiot postrelil. Prišiel som k nej, že jej pomôžem, no odsotila ma. "Neblbni, Eli. Chcem ti pomôcť!" povedal som naštvane.

"Zvládnem to aj sama!" zavrčala.

" Nie, nezvládneš," oznámil nám Kristián. Obaja sme sa otočili a ja som si spoza opaska bez rozmýšlanie vytiahol zbraň. "Odlož to, Romi," prikázal mi. Pozrel som sa na Eli, ktorá sa na mňa mračila ešte viac.

Počul som, ako vrzli dvere. Fajn, Igor tam je. Položil som zbraň na zem a pozrel sa na Igora. Naznačil, nech sa presunieme. Chytil som Eli za lakeť, no ona ma okamžite poškrabala.

"Mal by si si ju skrotiť," povedal Kristián so smiechom.

"Choď si sadnúť," povedal som jej. Nie práve nadšene ma poslúchla a ja som sa postavil vedľa nej. "Prečo to robíš? Prečo ubližuješ ľuďom, ktorý s tým nemajú nič spoločné? Nechaj ju ísť."

"Si sprostý, aj si si myslel, že ma zvládneš sám," povedal. Eli sa posunula, tak som si sadol vedľa nej. Oprel som sa lakťami o stôl a pretrel som si oči. Nejde to tak, ako som si predstavoval. Igor nemôže vystreliť, lebo mu zavadzia skriňa. Cítil som, ako sa Eli dotkla môjho chrbta. Nikdy by sa ma dobrovoľne nedotkla. Spoza opasku mi vytiahla zbraň a položila si ju na stehná. Kristián si to nevšimol. Práve v takýchto chvíľach ďakujem za obrusy.

"Pusti ju, prosím. Mňa si nechaj a pre mňa - za mňa ma aj zabi. Kvôli Tomášovi sa to oplatí," povedal som.

"Čože?" spýtali sa obaja.

"Eli, pravdepodobne ma nenávidíš, lebo som Tomášovi ublížil. A nie raz. Ale milujem ho. A kvôli nemu by som aj zomrel," povedal som

"Ó, aký si romantický. No nie, nepustím ju. Prečo aj hej? Tomášovi na nej záleží. A môj braček by sa potešil, ak by som mu priviedol takéto pekné dievča," povedal. Prudko som vstal a on na mňa namieril zbraň. "Ukľudni sa, ak nechceš prísť o svoj život."

"Ja sa mám upokojiť? To ty na mňa mieriš zbraňou," pripomenul som mu a sadol som si. Zozadu sa k nemu približoval Igor. Priblížil sa ešte viac a zbraň mu priložil k hlave. "Si sprostý, ak si myslíš, že by som sem prišiel sám.

"Si sprostý, Kristián," povedal Igy, "odhoď zbraň. Okamžite!" zavelil. Kristián ho poslúchol a zbraň položil na zem. "Tvoje posledné slová?" spýtal sa Igor.

"Raz bude môj."

"Ale nie v tomto živote," povedal Igy a vystrelil. Už chápem, načo po mne chcel pred pár mesiacmi ten tlmič. Kristián padol na zem, rovnako ako zbraň, ktorú predtým držala Eli. Zobral som ju aj kristiánovu a strčil som si ich za opasok. Igor spravil to isté s mojou a svojou. Pozrel som sa na Eli.

"Dobre, tak ma odnes," povedala. Pousmial som sa, zobral som si ju na ruky a zobral som ju do auta. Sadol som si k nej dozadu a od Patrika som si zobral krpca.

"No ahoj, drobec," pozdravil som ho a pohladil po líci. "Je neskutočne rozkošný." Pozeral sa na mňa tými svojimi obrovskými modrými očami a usmieval sa. "Nechápem, ako môže niekto chcieť ublížiť dieťaťu s takouto tvárou," povedal som.

Paťo sa tváril urazene. "Toto nechápem. Dokým som ho držal ja, plakal. No keď si ho zobral Roman, prestal plakať. Damien, práve si mi neskutočné ublížil," povedal Paťo s hranými slzami v očiach.

. . .

"Ty si úplný idiot!" vybehol po mne Tomáš hneď, ako sme prišli. Krpca som niesol ja, za nami šla krívajúca Eli, ktorá sa opierala o Patrika a posledný šiel Igor, ktorý esemeskoval.

"Pokoj, Tomáš."

"Pokoj? Skutočne som mal byť pokojný? A ako, keď som nevedel, či ešte žijete?! Ty-ty-ty... si idiot!" vykríkol a zobral mi z rúk krpca. "Bože... No čo, Damien? Ako sa ti páči Roman? Ani tebe sa nepáči, ako sa zachoval? No vidíš," povedal.

Pretočil som oči a vyzliekol si bundu. "Pozri, sme v poriadku. Teda až na Eli... No jo, už volám," povedal som a začal som hľadať chalana, ktorý kedysi pracoval ako lekár. Teraz je z neho pasák. No, ako lekár si asi nezarobil dosť. "Čau, Erik, tu Roman. Kamarátku postrelili do nohy, mohol by si prísť?" spýtal som sa hneď, ako zdvihol.

"Roman, sú tri hodiny ráno."

"No a?"

"Budem tam. Ale chcem raňajky."

"Dobre, budeš mať raňajky. Tak čau."

"Čau."

Mobil som zas odložil a pozrel sa na Eli. Vďačne sa usmiala. Tiež som sa usmial a sadol som si do obývačky na gauč vedľa Paľa. "Ako sa Tomáš správal?"

"Vyvádzal. Upokojilo ho, minimálne, ale upokojilo, pivo z chladničky."

"Pomôžeš mi odtiahnuť stôl?" spýtal som sa ho. Prikývol a vstal. Odtiahli sme stôl a rozložili gauč. "Tu môžete spať traja. Napríklad Igor, Paťo a Pali. U mňa môže spať Tomáš s Eli a krpcom," povedal som.

"A čo ty?" spýtal sa Tomáš.

"Čo ja? Ja budem v kuchyni čakať, dokým sa zobudíte. Kávy mám dosť."

"To nie."

"Neprotestuj, nepomôže to," povedal som a šiel som si spraviť kávu.

"Práve ty potrebuješ spánok najviac," povedal a zobral mi môj hrnček. "Choď si ľahnúť, Romi. Spánok ti prospeje," povedal. Oprel som sa o stôl oboma rukami a chcel dačo povedať. "Romi, choď si ľahnúť. Donesiem ti kakao a tomu chalanovi môžem spraviť raňajky aj ja."

"Nejdem spať bez teba," povedal som.

Podliezol mi ruku, aby bol oproti mne. "Poriadne si nespal skoro dva mesiace. Ja... pôjdem si s tebou ľahnúť. Ale keď ten chalan príde, ty ostaneš v posteli, je ti to jasné?" spýtal sa.

"Dobre."

"A teraz ma pobozkaj," povedal a položil si ruky na môj krk.

"Si si istý, že to je to, čo skutočne chceš?" ozval sa Igy odo dverí.

"Áno, som si istý."
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Saki Saki | Web | 31. march 2012 at 18:23 | React

nyuu som taká rada že sú konečne spolu ^^ i ked to s tým zabitím Kristiána bolo dosť nečakané O.o ale ako je to fakt dokonalé takže ja sa len môžem tešiť na posledný diel ^^

2 Katie - hime Katie - hime | Web | 31. march 2012 at 19:32 | React

ááááá to je dobréé... božínku som rada, že sa nikomu nič nestalo o.O A strašne sa teším ako to skončí :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama