- To, že mlčím neznamená, že nemám čo povedať, ale to, že nemá cenu to riešiť..

- Umierajú ľudia, mne to nevadí. Padajú mestá, každí kričí, ale ja sa neotáčam.
Keď však odchádza niekto, koho mám hrozne rada, tak pre mňa umreli všetci.
Aj ja.

- Nikto nezotrie slzy tak dobre ako ruka toho kto ich spôsobil.

- Samota je niekedy krásna, ale nesmie byť večná.

Druhá šanca na šťastie? 4.kapitola

14. march 2012 at 21:01 | Riku |  Druhá šanca na šťastie?
Tak, a je po monitore :D
A ja po dlhšej dobe pridávam ďalšiu kapitolu poviedky The Paranoid



"Zlez zo mňa, Roman!" povedal som už naštvane. Už desať minút na mne leží. Teda skôr vo mne. Hral, že ma nepočuje. Ja ho raz zabijem. "Zlez zo mňa skôr, než sa skutočne naštvem, Roman!"
Nie práve nadšene zo mňa zliezol, ja som vstal, pozbieral si svoje veci a šiel do sprchy.
Takto to ide už štyri mesiace. Kaď zavolá Roman, prídem, lebo chce sex, keď volá Igor, prídem, lebo ide o drogy a keď volá Patrik prídem, lebo sa ide piť. Nath zatiaľ nič nevie. A vlastne skoro nikto netuší, ako si zarábam. A to s Roman by niektorých ľudí práve nepotešilo.
Po sprche som sa rýchlo obliekol a ponáhlal som sa domov. Nath sa o niečom rozprávala s babkou. Za tie štyri mesiace sa naučila skvele po slovensky. Ale len hovoriť, gramatika jej robí problémy. "Ahojte, pozdravil som ich a obom som dal pusu na líce.
"Mohli by sme sa porozprávať, zlatko?" spýtala sa ma s úsmevom Nath.
"Samozrejme," súhlasil som a prešli sme do našej izby. Nath prešla k môjmu močnému stolíku a vytiahla z nehu tučnú obálku a lístok.
"Toto som našla, keď som hľadala nabíjačku," povedala a strčila mi to do rúk. V obálke bolo niekoľko tisíc eur, ktoré som za tie štyri mesiace zarobil. Na lístku bolo napísané : 19:35 tam kde vždy. Teším sa na tvoj zadoček a príď na čas. "Čo to má znamenať, Romi? Odkiaľ máš toľko peňazí? A čo ten odkaz?" spýtala sa.
"Nerieš to, Nath. Robím to kvôli tebe. Kvôli nám," povedal som a lístok odhodil do kaša. "Mala by si byť rada, koľko zarábam."
"Mne si tvrdil, že pracuješ v obchode. Dnes som ti tam bola zaniesť niečo na jedenie a Linda mi povedala, že si ani nenastúpil... Tomáš, odkiaľ máš toľko peňazí? Ukradol si ich?"
"Nie! Nie som zlodej!"
"Tak od... Však znova nejdeš v drogách!"
"Buď tichšie. Pozri, zarába to? Áno. Vyžijeme z toho? Áno..."
"Ale čo keď ťa zavrú?... A pochybujem, že z toho máš toľko peňazí. A čo ten lístok?"
"Nerieš to."
"Spávaš s niekým za peniaze, Tomáš?"
"Nie."
"Je to Birkuš, však? Vyhráža sa ti? Tomáš, mne to môžeš povedať."
"Nie, Nath, nemôžem. Nemôžem ti to povedať. Možno by si to pochopila a možno nie..." nedoončil som, lebo mi začal zvoniť mobil. Paťo. "Daj mi sekundu," požiadal som ju a zdvihol som to : "Čo chceš, Paťo? Teraz niečo riešim."
"Aj ja," ozval sa pripito.
"Zase si pil?"
"Ale iba trošku," povedal so smiechom.
"Čo chceš?"
"No... chcel som ti povedať, že ťa ľúbim. A aj Romanko ťa ľúbi. Preto to robí."
"Paťo, prejdi k veci."
"Fajn. Roman sa zhulil a nechce sa hnúť z črepov, dokým ťa neuvidí... A nikdy nemiešaj alkohol a trávu," dodal nakoniec.
"To je... áh! Zabijem ho. Za chvíľu som tam," povedal som a zložil. "Prepáč, ale musím ísť."
"Komu ideš dať čo?"
"Romanovi pár faciek. Hneď som späť," povedal som, dal som jej pusu na líce a šiel k Igorovi. Otvoril mi to Igy. Na líci mal tenkú červenú ranu. "Čo sa stalo?"
"Preskočilo mu," povedal a pustil ma dnu. Roman sedel pod schodami v črepinách, v jednej ruke držal črep a prechádzal si po bruškách prstov, ktoré boli celé krvavé.
"Pusti to a vstaň, Roman," povedal som a čupol som si k nemu.
"Tomáško!" vykríkol, črep odhodil na zem a vrhol sa mi okolo krku. "Konečne su prišiel už som si myslel, že ma neľúbiš," povedal s detským hlasom a so slzami v očiach. Ten je riadne mimo. "Ja ťa ľúbim! Prepáč mi moja správanie. Ja som na teba nechcel byť zlý," povedal a zakrvavenými prstami mi prešiel po líci.
"Si mimo. Poď, ideme ťa umyť a ošetriť... Igor, dones mi prosím, lekárničku," požiadal som ho a viedol som Romana do kúpeľne, kde som ho posadil na vaňu a vyzliekol mu tričko. Črepy nemal zapichnuté nikde, no aj tak bol celý krvavý. "Teraz ďakujem za kurzy prvej pomoci," zašomral som a čakal na Igora.
. . .
"Vďaka, Tomi," povedal. Ľavú ruku mal obviazanú od ramena po lakeť. Na pravej ruke mal všetky prsty prelepené leukoplastom a obviazané mal aj zápästie. Mal tam aj staršie rany, no tie som si kvôli náramkom nikdy nevšimol.
"Choď si lahnúť a vylez, až budeš triezvy," prikázal som mu. Prikývol a vstal, no podlomili sa mu kolená. Zachytil som ho na poslednú chvíľu. "Ja ťa radšej do tej izby odprevadím," povedal som a podoprel som ho. Toto je ťažký deň. V jeho izbe som ho uložil do postele. "Spi. A dnes už nerob hovadiny."
"Dobre. Ale daj mi pusu na dobrú noc."
"Dnes už mám dosť, Roman."
"Ale ja chcem len pusu." Vzdychol som a sklonil som sa k nemu, že mu dám pusu na líce, no on si ma k sebe pritiahol a začal ma bozkávať.
Prudko som sa narovnal : "Mám priateľku, Roman. Ľúbim ju. S tebou spávam, aby som si zarobil. Uvedom si to," povedal som mu a odišiel.
Nath čakala v našej izbe : "Kde si bol tak dlho?"
"Roman sa opil a zhulil. Spadol zo schodov, pričom rozbil vázu alebo čo a nechcel sa hnúť, dokým neprídem. Musel som ho ošetriť, nikto iný sa ho nesmel dotknúť. Igor na to doplatil."
"Bol si preč hodinu."
"Skús ošetriť nahuleného Romana a pochopíš to."
"Vyhráža sa ti?"
"Nath... Dobre, poviem ti to. Hneď prvý deň tu, mu Roman navrholm že mi pomôže zohnať prácu. Večer som zistil, že ide o drogy. A že chce, aby som s ním spával. Zaplatí mi viac, akoby so zarobil drogami. Najprv som nesúhlasil, no vyhrážal sa, že o drogách povie ľuďom a neprímu ma na škole. A to som nechcel. Tie peniaze boli pre teba a malé."
"Tomi," šepla a objala ma. "Povedz, si rád, že tu som s tebou?" spýtala sa.
"Samozrejme. Bez teba by som tu nebol, vôbec."
"Povedz mi ešte niečo, Tomi. Si gej?" spýtala sa.
"Čože?"
"Si gej? Prosím, povedz pravdu."
Vzdychol som : "Áno."
"Prečo si so mnou?"
"Najprv som ťa nechcel nechať na dieťa samú- neskôr som sa do teba zamiloval. Svojím spôsobom. Milujem ťa a nechcem o teba príjsť," povedal som a sadol som si na postel. Tvár som si skoval do dlaní. Tento deň nemôže byť horší.
Zozadu ma objala a hlavu si položila na moje rameno. "Milujem ťa, Tomi."
"Aj ja teba, Nath."
"Ale miluješ aj Romana."
"Čože?" spýtal som sa a narovnal som sa.
"Miluješ ho. Inak by si sa tam tak neponáhlal. Neostával by si s ním tak dlho."
"Ale ja ho nemilujem. Tam ide o peniaze.
"To sa snažíš nahovoriť sám sebe."
"Prosím, nehovor o ňom," požiadal som ju a lahol som si. Nath si lahla vedľa mňa : "Pobozkáš ma, alebo sa ti hnusím?" spýtal som sa, ppričom som pozoroval strop.
Naklonila sa ku mne a pobozkala ma. "Prečo by si sa mi mal hnusiť? Kvôli tomu, že si gej? Mne to nevadí. Som rada, že si so mnou. Ale..."
"Ale?" spýtal som sa a posadil sa.
"Nemyslím si, že by sme mali byť spolu. Ako pár. Malé bude vedieť, kto je jeho otec. No..."
"Máš niekoho iného?"
"Nie. No ty by si mal byť s Romanom."
"Ja nemilujem jeho a on nemiluje mňa!"
"Toto hovorí o ničom inom. Dal mi to Igor, že ti to mám dať. Bola som moc zvedavá," povedala a podala mi DVD-čko.
Vstal som z postele a zapol to. Na obrazovne sa objavil Roman ležiaci na posteli len v jeanoch. "Roman, čo ti je?" ozval sa Igor a prišiel k nemu. Natáčal to Paťo, alebo Paľo.
"Chcem ho späť, no on myslí len na tú svoju," povedal a stále mal tvár vo vankúši. "Nemal som sa pred piatimi rokmi správať ako idiot a posielať ho preč, neodsťahoval by sa, boli by sme spolu a ja by som si mu nemusel dívať prachy za sex," povedal a pritiahol si vankúš na hruď. "Chcem, aby bol so mnou kvôli mne a nie kvôli peniazom," dodal potichu.
Vypol som to a znova si skoval tvír do dlaní. "Vidíš? Miluje ťa."
"Ale ja jeho nie."
"A nebol si doňho ako malý zamilovaný?"
"No... bol. Ale to je už päť rokov. Všetko je iné."
"Čo všetko? Ak by si neodišiel do USA, boli by ste spolu."
"Nie, neboli. Prá dní pred odchodom do USA mi Roman dosť krutým spôsobom povedal, nech mu dám pokoj. Preto bol môj odchod odtiaľto o niečo ľahší. Dal som mu pokoj, tak ako chcel. Nechal by som ho na pokoji, nechodil by som za ním, pokiaľ by to sám nechcel," povedal som a lahol som si.
"Zlatko, sám si to počul. Nevedel, že ho natáčajú. Bol úprimný."
"Aj dnes mi povedal, že ma miluje," povedal som, "bral som to s rezervou, pretože bol opitý a zhulený."
"Ale opitý predsa hovoria pravdu," povedala.
"No super. Tak aj Paťo? Aj ten mi vyznal lásku."
"Aký si žiadaný," povedala so smiechom a dala mi pusu na líce, " Mne vyznal lásku Igor."
"Čože?" spýtal som sa neveriaco.
"Keď si bol preč, tak tu bol. A povedal, že sa do mňa zamiloval. A vlastne mne sa tiež páči. Je to príjemný chalan. Nevedela som, ako reagovať, pretože... som vo svojich citoch teraz poriadne zmätená," povedala a lahla si na mňa, ako jej to bruško dovolovalo.
"Mal by som ísť k Igorovi," povedal som. Mal som zlé tušenie, že sa dačo stalo. Netušil som čo, alebo bol som si takmer na sto percent istý, že to bolo niečo s Romanom.
"Načo?"
"No... Roman Igora pozeral. Neboj sa, nie je to nič vážne, ale neviem, či ma Roman poslúchol a nebude robiť hovadiny," povedal som.
"Ok, budem ťa čakať."
"Dobre. Pokúsim sa vrátiť čo najskôr," sľúbil som a obliekol som sa. Dnes tam idem snáď ôsmykrát. Igor s Paťom boli obývačke a o niečom sa bavili. Igor mal už zalepené líce.
"Čo tu robíš?" spýtal sa ma Igor.
"Za prvé, skutočne si vyznal lásku môjmu dievčaťu? Za druhé som sa chcel uistiť, či Roman nebude robiť žiadne hovadiny a za tretie... ty už nie si opitý? Celkom rýchlo si vytriezvel," povedal som.
"Prepáč, Tomáš. Už som to nevydržal," ospravedlnil sa mi Igor. "Ona je taká úžasná, milá, priateľská. A neskutočne krásna."
"Ja viem, Igor. Žijem s ňou cez osem mesiacov," povedal som, "kde je Roman?"
"V izbe, kde si ho uložil... Takže ho miluješ!" vykríkol Paťo.
"Drž hubu," povedal som naštvane. "Nemilujem ho, tak mi prestaňte všetci hovoriť, že ho milujme- to by som o tom musel niečo vedieť," dokončil som už o trochu kľudnejšie. No len o trochu. Otočil som sa a šiel som do izby, kam som ho uložil.
Slová kurva a do piče boli prvé, ktoré mi napadli, keď som uvidel Romana ležať na posteli so zakrvavenými plachtami.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Dive Dive | 17. march 2012 at 16:17 | React

pokracuj pls :3

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama