- To, že mlčím neznamená, že nemám čo povedať, ale to, že nemá cenu to riešiť..

- Umierajú ľudia, mne to nevadí. Padajú mestá, každí kričí, ale ja sa neotáčam.
Keď však odchádza niekto, koho mám hrozne rada, tak pre mňa umreli všetci.
Aj ja.

- Nikto nezotrie slzy tak dobre ako ruka toho kto ich spôsobil.

- Samota je niekedy krásna, ale nesmie byť večná.

Druhá šanca na šťastie? 5.kapitola

21. march 2012 at 7:19 | Riku |  Druhá šanca na šťastie?


Ďalšia kapitola :)



"Ak to prežije, tak ho zabijem!" mrmlal som si, keď som z neho strhol plachtu. Obväz mal dole zo zápästia a mal tam dlhnú zvislú krvavú ranu. Dajako sa mi ho podarilo zobrať do náručia a odniesol som ho do kuchyne, kde som ho položil na stôl. "Igor! Paťo! Do kuchyne! Okamžite!" zakričal som, pričom som držal Romanovi zápästie, kde mal tú ranu. Obaja dobehli a zasekli sa uprostred pohybu, keď uvideli bledého Romana celého od krvi. Znova.

"Jeden mu poďte držať ranu! A druhý nech ide po škrtidlo," prikázal som. Igor dakom odbehol, tak ku mne Patrik prišiel a chytil Romana tam, kde predtým ja. "Idem po lekárničku," povedal som a ponáhla som sa do kúpeľne, kde som ju predtým nechal.

Keď som sa vrátil, Roman mal škrtidlo pod lakťom a Paťo ho držal za ranu. "Znova vďaka bože, za kurz prvej pomoci... Doneste prosím vodu a ihlu s niťou," požiadal som ich. Obaja prikývli a odišli. Ja som sa medzitým snažil zastaviť krvácanie. Po chvíľi sa mi to trochu podarilo. Už aspoň nekrvácal až tak moc.

Ako prvý dobehol Igor s pohárom vody, no po ceste sa potkol o nohu stoličky a spadol, pričom vody vylial na Romana, ktorý sa okamžite posadil. "Čo sa deje?... Kurva, to bolí," dodal potichu a zhodil si nohy zo stola. Potom začal sledovať svoju ruku, nad ktorou som sa skláňal. O pár sekúnd prišiel aj Paťo s ihlou a niťou. "Čo chceš robiť?" spýtal sa prestrašene.

"Zašiť ti to, ty inteligant. Čo ťa to napadlo? Požiadal som ťa, aby si nerobil hovadiny. A ak by si o tom nevedel, tak pokus o samovraždu hovadina je. Buď rád, že som sa prišiel uistiť, že nerobíš žiadne hovadiny, inak by si bol mŕtvy," povedal som a zobral som si od Paťa niť. "Nehýb tou rukou, inak ti ju odseknem," varoval som ho a začal som šiť. Všetci boli ticho. Už som boli v polke, keď dakto zazvonil. "Choď ty Igor, pretože Paťo je stále od krvi," povedal som. Igor prikývol a Paťo sa šiel umyť.

Medzi mnou a Romanom bolo ticho, tak som sa počas šitia započúval, kto prišiel. "Oh, ahoj, Nathalie... Čo tu robíš?" spýtal sa Igor.

"Nathalie?... Tá sa nejebe všade," povedal Roman mrzuto. Radšej som si kusol do jazyka, aby som nič nepovedal a pokračoval som v šití.

"Ahoj, Igor... Tomáš povedal, že šiel skontrolovať Birkuša, no keď som mu volala, tak som zistila, že má mobil doma. A povedal, že hneď príde," ozvala sa Nath. Čo chcela?

"No... je tu, no má prácu. A nemala by si ho rušiť."

"Je s Bikušom?"

"Áno."

"A sú spolu?"

"Nie. Ten idiot sa pokúsil o samovraždu a Tomáš mu to teraz zašíva."

"Kde? Pomôžem mu," navrhla.

"V žiadnom prípade!" zakričal som a pozrel sa na posledný kúsok, čo trebalo začiť. Roman pomaly začal triasť nohou. "Teraz nezačínaj, Roman. Celé si to vydržal, tak vydrž ešte tento kúsok," povedal som.

Zhlboka sa nadýchol. "Nech sem nejde. Nechcem ju tu," povedal.

"Neboj sa. Igor ju sem nepustí."

"Ale pustí," povedala Nath.

"Choď, prosím ťa, preč. Môj pacient chce súkromie," povedal som s úsmevom. Prikývla a odišla. "Spokojný?" spýtal som sa a dokončil ten malý kúsok. "Super. A je to za mnou. Ak ťa budem musieť v najbližšej dobe znova zašívať, tak ťa zabijem a na zašívanie sa zvysoka vy... kašlem," povedal som a preterel so si tvár. Až potom som si uvedomil, že mám ruky od krvy. No, teraz už aj tvár. "Nemáš tu niekde cigarety?" spýtal som sa.

"Odkedy fajčíš?"

"Od teraz," povedal som. Z šuflíka vytiahol krabičku modrých LM-iek a jednu mi podal. "Vďaka," zašomral som a zobral som mu z ruky zapalovač, aby som si mohol zapáliť.

"Za rakovinu sa neďakuje," povedal a ja som mu vtisol do ruky zapalovač. "Prečo si ma tam nenechal? Prečo si ma nenechal v tých črepinách?" spýtal sa.

"Ty vieš prečo. Len aby som ti mohol strpčovať život," povedal som a vydýchol som dym na stranu. Asi ma z Romana porazí.

"Kedy si schopný ísť znova?" spýtal sa.

"No... ešte si mi nedal peniaze za dnešok. A máš pri sebe vôbec toľko peňazí, keď mi to navrhuješ?" spýtal som sa a potiahol si z cigarety. Neodpovedal. "Zaviažem ti tú ruku. A opováž sa to dač dole, inak ti skutočne ublížim," povedal som a s cigaretou v ústach som mu to zaviazal.

"Pobozkaj ma," povedal. Pozrel som sa naňho. Zobral mi z úst cigaretu a potiahol si z nej. Dym mi vydýchol do tváre. "Pobozkaj ma tak, ako bozkávaš ju. A ja ti dám raz toľko, koľko by som ti mal dať," povedal.

"Prečo?"

"Len to, prosím, sprav," požiadal ma. Zobral som mu z ruky moju cigaretu a dal mu dole škrtidlo. "Prosím," šepol. Znova som si potiahol. Doteraz nikdy nechcel, aby som ho pobozkal. Bože, len sa doňho znova nezamiluj! kričal som sám na seba. Dofajčil som a cigaretu vyhodil von oknom. Roman sa na mňa pozeral s očakávaním v očiach.

"Nemôžem, Romi," šepol som. Jeho oči sa rozšírili a zoskočil zo stola. "Čo je?" spýtal som sa.

"Povedal si mi Romi?" spýtal sa neveriaco a dotkol sa môjho líca ako predtým, no tentoraz mi tam nezostala krvavá šmuha. Nechápavo som sa naňho pozrel. "Odkedy si sa vrátil si mi hovoril len Roman, Birkuš, alebo Ty Idiot," povedal.

"A?" spýtal som sa. Stále som nechápal. Tak som mu povedal Romi. Čo je na tom také čudné? Len to, že som mu tak hovoril pred piatimi rokmi. "Nerob z toho nič veľké, Roman," povedal som a chcel som odísť, no chytil ma za lakeť. "Čo zas, Roman?"

"Ja ťa prosím, Tomi. Pobozkaj ma tak, ako bozkávaš ju," povedal znova. Otočil som sa k nemu celým telom. "Prosím." Sklonil som hlavu a po chvíli som sa pozrel naňho. Posadil som sa na stôl a naznačil m, nech príde bližšie. Poslušne prišiel. No, a sprav to. "Aj malý bozk," šepol, keď si všimol moju nerozhodnosť. Naklonil som sa k nemu a jemne som sa obtrel o jeho pery.

"Tomáš!" dobehol so kuchyne Paťo, no keď nás uvidel, zasekol sa.

"Opováž sa kričať," povedal Roman.

"Chcela s tebou hovoriť Nath," povedal mi Paťo a odišiel.

"Hneď som späť," povedal som a vybral som sa k dverám. On sa na mňa smutne pozrel. Vrátil som k nemu a pobozkal som ho tak, ako chcel. Pritiahol si ma k sebe a bozk prehĺbil. Po chvíli som sa odtiahol. "Idem za Nath," povedal som a ponáhlal som sa do obývačky.

"Čo si chcela?" spýtal som sa a sadol som si vedľa nej. Roman sa zastavil vo dverách, kde sa oprel o rám dverí.

"No... tvoja babka ťa začína upodozrievať. Pýtala sa ma, kam furt beháš. Povedala som, že Roman spadol zo schodov. A ona si to štrádluje sem. Trochu pomalšie, lebo ju zdržal tvoj dedko a tiež obliekanie. Takže by mal Roman aspoň krívať. A mal by si dať mikinu, aby nebolo vidieť ten obväz," povedala. Vyzliekol som si mikinu a podal som mu ju. On si ju zobral a pozrel sa na prsty, ktoré mal stále oblepené leukoplastom.

"Čo je, Roman?" spýtal som sa.

"Začínajú ma štípať tie prsty," povedal.

"Tak si si ich nemal pozerať," povedal som a pozrel som sa mu do očí. "Fajn, už nemáš stiahnuté zreničky," povedal som potichu. "A nezabudni krívať. Aspoň trochu," dodal som. On prikývol a zapol si mikinu do polky.

"Asi si tú mikinu nechám," uvažoval nahlas.

"Tak to nie. Je moja obľúbená," povedal som s Nath naraz. Roman sa zamračil. Chcel niečo povedať, no dakto začal klopať. "Sadni si na sedačku. A tvár sa, že ťa bolí noha. To zvládneš," povedal som a šiel som otvoriť. Stála tam babka.

"Je Roman v poriadku?" spýtala sa.

"Áno, len ho bolí noha," povedal som s úsmevom.

"Môžem ho vidieť?"

"Poď," povedal som a zaviedol som ju do obývačky, kde Roman sedel v kresle s nohou vyloženou na stole. Zdalo sa, že spí. "Nemali by sme ho budiť," povedal som.

"Ja som sa len chcela uistiť, či je v poriadku," povedala.

"Je. Nath, pôjdeš s babkou domov? Ja tu dnes asi zostanem. Ty si potrebuješ odpočinúť," povedal som. Ona prikývla a vstala. Dala mi pusu na líce a aj s babkou odišla. Sadol som si na sedačku vedľa Igora a oprel sa. "Buďte prosím ticho. Chcem spať," povedal som a zavrel oči.

"Poď najprv so mnou," povedal Roman. Otvoril som oči a pozrel sa naňho. Stál pri dverách obývačky. Neochotne som vstal a šiel za ním. Zaviedol ma do izy, kde sa pred chvíľou pokúsil zabil. Roman prešiel k nočnému stolíka, odkiaľ vytiahol peňeženku. Začal prerátavať peniaze. Ja som zatiaľ z postele stiahol tie krvavé plachty. Zo skrine som vytiahol deku a z postele som dal oba vankúše na gauč.

"To je tvoje," povedal a podal mi ruličku z bankoviek. Zobral som si to a spočítal to. Bolo tam o dvesto eur viac.

"Roman? Nebude vadiť, ak budem spať tu? S tebou?" spýtal som sa. Neveriaco sa na mňa pozrel. "To je áno, alebo nie?" spýtal som sa.

"Čo?... Oh, jasné. Nechceš si dať sprchu?" spýtal sa.

"No... aj áno. Nechceš zo sebe náhodou zmiť krv?" spýtal som sa. Prikývol. "Pomôžem ti s tým, ak chceš," ponúkol som sa.

"To by bolo fajn," povedal s úsmevom. Spolu sme prešli do kúpeľne a Roman sa postavil nahý do sprchy. Ja som ho napodobil a pustil vodu tak, aby mu nešla na zápästie, aj keď bolo obviazené. Pomaly som mu zmyl krv z rúk a pozrel sa naňho. Pozeral sa na mňa cez zrkadlo. Usmial som sa a pomaly som mu začal umývať chrbát. "Prečo si zrazu zmenil svoj prístup ku mne?" spýtal sa ma.

"Dačo som zistil... teda, dačo si mi povedal. A teraz sa mi všetci snažia nahovoriť, že ty miluješ mňa a ja teba," povedal som s úsmevom. "Nath si nemylí, že by sme my dvaja, ja a ona, mali byť spolu. Preto, lebo som gej, lebo by som vraj mal byť s tebou." Oprel som si hlavu o jeho rameno. "Neviem, čo si mám o tomto všetkom myslieť," šepol som a pustil som špongiu na zem.

"Poď sem," povedal Roman a dajakým zvláštnym spôsobom som sa pred ním ocitol. "Nemysli, konaj," povedal a dal mi preč mokrý prameň vlasou z tváre. Prikývol som a jemne som ho pobozkal. "Za toto ti platiť nebudem," povedal, keď ucítil moje ruky na svojm zadku.

"Ja ich ani nechcem. Tentokrát," povedal som a znova som ho pobozkal.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 dive-chan dive-chan | 21. march 2012 at 14:10 | React

uzasne :33 najlepsia Yaoi poviedka aku som zatial citala :D a fakt ich bolo vela :D

2 Haruko Riku Haruko Riku | 21. march 2012 at 14:37 | React

[1]: ďakujem :) som rada že sa páči :)

3 Katie - hime Katie - hime | Web | 21. march 2012 at 15:57 | React

úúúplne geniááálne to je naozaj :3 áno konečne som si to prečítala... a je to naozaj super úúúplne sa teším na pokračovanie... len len uvažujem, čo mi tie prsty pripomínajú o.O :D

4 Haruko Riku Haruko Riku | 21. march 2012 at 16:34 | React

[3]: áno, inšpirácia bola z Vrakunského lesíku :D

5 Katie - hime Katie - hime | Web | 21. march 2012 at 17:14 | React

[4]: Bola by som rada, keby si sa neišpirovala vecami, ktoré súúúú fúúúj bléééé... a hlavne ked v nich vystupujem JA!! :-?

6 Dive Dive | 22. march 2012 at 13:01 | React

[2]: no prob

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama