- To, že mlčím neznamená, že nemám čo povedať, ale to, že nemá cenu to riešiť..

- Umierajú ľudia, mne to nevadí. Padajú mestá, každí kričí, ale ja sa neotáčam.
Keď však odchádza niekto, koho mám hrozne rada, tak pre mňa umreli všetci.
Aj ja.

- Nikto nezotrie slzy tak dobre ako ruka toho kto ich spôsobil.

- Samota je niekedy krásna, ale nesmie byť večná.

Druhá šanca na šťastie? 8.kapitola

28. march 2012 at 9:09 | Riku |  Druhá šanca na šťastie?
Ďalší diel :)



Tomáš Donovan

O piatej po mňa a malého došiel Patrik. Damiena som usadil do sedačky a kočík zložil do kufra. "Ešte ostanem. Stretol som sa s Romanom a chcel so mnou hovoriť. Aj tak už meškám, vďaka tebe. O malého sa dnes mal starať Igor, pokiaľ si dobre pamätám," povedal som.

"Mám po teba potom prísť?" spýtal sa.

"Ešte ti zavolám," sľúbil som a ponáhľal som sa do kaviarne, kde mal čakať Roman. Našiel som ho zašitého úplne vzadu s mobilom v ruke. Sadol som si oproti nemu. "Prepáč, Paťo mal dojsť po malého a meškal," povedal som.

"To nič..." povedal potichu a odložil mobil.

"O čom si chcel hovoriť?" spýtal som sa.

"Ja... vlastne ani neviem. Len som ťa chcel vidieť," povedal a pretrel si oči. Až teraz som si všimol obrovské kruhy pod očami. Akoby niekoľko dní nespal. "Bože, nenávidím únavu," zašomral.

"Kedy si naposledy spal? Vyzeráš, akoby si nespal mesiac," povedal som.

"Mesiac a pol som poriadne nespal," povedal, "som nadopovaný energetickými nápojmi a kávou, takže to zvládam."

"Nie, nezvládaš, Romi... Vráť sa do Uľan. Bude ti lepšie. A dajako do teba aj dostanem nejaké jedlo."

"Zlatko, ja sa nemôžem vrátiť. A ani nechcem. Prečo by som mal? Čo by som tam robil?" spýtal sa.

Nechce? Dúfal som, že aspoň kvôli mne... ale čo si to nahováram. Nikdy ma nemiloval. Boli to klamstvá. "Kvôli chalanom. Chýbaš im. A chýbaš aj mne."

"Nie, tebe chýbajú peniaze," povedal.

"Pozri, možno som to robil kvôli peniazom, ale tých mám teraz dosť. Dajaké mi posielajú rodičia a dokonca ja Nathalaliina matka... s peniazmi nemám problém. Mne chýbaš ty. A tie tvoje večné narážky na môj zadok... chýba mi pohľad do tvojich očí," povedal som potichu a sklopil som pohľad.

"Prejde ťa to. Ako ťa to prešlo pred piatimi rokmi," povedal chladne.

"Lenže mňa to pred piatimi rokmi neprešlo. Dal som ti pokoj, lebo si to chcel. Myslel som na teba každý deň. No potom prišli iné problémy a neskôr aj Nath. No uvedomil som si, že ma to neprešlo. Ja viem, určite si myslíš, že teraz za tebou budem liezť znova tak ako pred piatimi rokmi, no..." nedokončil som, lebo som ucítil jeho pery na svojich.

Po pár sekundách sa odtiahol : "Mlč, prosím ťa," požiadal ma.

"Romi, chýbaš mi," šepol som a oprel som sa lakťami o stôl.

"Aj mne chýbaš. No nemôžem sa vrátiť. Mám dosť svojich depresií. Nemusím sledovať aj tie Igorove a tvoje," povedal.

"Lenže ja mám depresie z toho, že nie si pri mne. Igor má depresie z toho, že ztratil najlepšieho kamaráta. Roman, preber sa! Všetci sa o teba strachujú! Ja, Igor, Paťo, Pali, babka... a ani nevieš, ako sa malý tešil, keď ťa videl."

"Ani si ma nepamätá," povedal.

"Ale ja mu o tebe hovorím," povedal som. Roman nič nepovedal, len si podoprel hlavu. "Nepozeraj sa na mňa, ako Igor na nutelu a dačo povedz! Povedz dačo, čo aspoň trochu zaženie strach o tvoje zdravie."

"Mal som čokoládovú tyčinku," povedal.

"Fajn a čo ďalej?"

"Čokoládovú zmrzlinu."

"A ďalej?"

"Liter vody a tri plechovky energetických nápojou."

"A ďalej?"

"Čo ďalej? Nič viac som nejedol ani nepil," povedal a oprel sa o operadlo stoličky.

"Si robíš srandu, však? Veď aj Damien jedol viac a to má dva mesiace. Vstávaj, ideme nakúpiť a pôjdeme k tebe, kde dačo uvarím a donútim ťa to zjesť," prikázal som mu.

"Nerob si starosti, som v pohode."

"Ale hovno si v pohode!" povedal som už mierne naštvane. Ten jeho prístup ma neskutočne štval. Skutočne si nevšimol, ako schudol? "Vstaň!" prikázal som mu. Neodpovedal. Chytil som ho za zápästie a ťahal som ho do najbližšieho obchodu.

. . .

"Roman, daj si aspoň kúsok," požiadal som ho. Položil som pred neho malý tanier s ešte menšou porcou praženice a on sa jej ani nedotkol. Len pokrútil hlavou. "Tak nedostaneš tortu. Takú čokoládovú," povedal som. Ani si nevšimol, keď som ju kupoval. On si obzeral dajaké energetické náboje.

"Torta?" spýtal sa prekvapene a oči sa mu rozžiarili.

"Áno, no ty ju nebudeš mať, kým si nedáš z tej praženice," povedal som. On vstal a šiel do obývačky, kde si sadol na sedačku. S hlasným výdychom som zobral do jednej ruky tanier a do druhej ruku vidličku a šiel som za Romanom. Sadol som si vedľa neho, ne vidličku nabral kúsok vajíčka a mieril k jeho ústam. "Otvor ústa, Romi," povedal som mierne zúfalo. No on odmietal. Obkročmo som sa naňho posadil. "Otvor ústa, inak žiadna torta," vyhrážal som sa.

Pootvoril ústa a dal som mu tam kúsok. "Dobrý chlapec," povedal som. Ak to takto bude pokračovať ďalej, nebude to mať zjedené ani do vianoc. "No tak, Romi. Radšej si dáš rožok s nutelou? Ako to ráno?" spýtal som sa ho.Pousmial sa. Tanier položil vedľa Romana. "Prosím, zjedz niečo. Bojím sa o teba," šepol som a objal som ho. Cítil som, ako ma tiež objal. "Romi," vzdychol som mu do ucha.

"Dobre. Ale pod pár podmienkami," povedal. S nádejou som sa od neho odtiahol. "Dostanem z čokoládovej torty a ty tu dnes ostaneš spať," povedal. Okamžite som prikývol. "A tiež ma nakŕmiš," dodal. Znova som prikývol, zobral do ruky tanier a začal ho krmiť.

"No vidíš, že to ide," povedal som, keď som vedľa neho položil prázdny tanier.

"Pozrieme si nejaký film?" navrhol.

"Môžme... čo tak... no... neviem, niečo navrhni."

"Moc tu toho nemám," povedal a vytiahol obal na DVD. "No, je tu Nočná Mora z Elm Street, Zrkadlá, Stiahni m ado Pekla,..."

"Stiahni ma do pekla!" vykríkol som. Ten film som vždy chcel vidieť, no nikdy nebol čas. "Máš tu dakde zásobu čipsou a gumených medvedíkov?" spýtal som sa.

"V skrini vedľa chladničky," povedal a začal to zapínať. Ja osm sa rozbehol do kuchyne a zobral zo skrine tri balíky čipsov a dva balíky gumených medvedíkov.

"Nie je toho moc na takého malého človeka?" spýtal sa.

"Nie. Čo máme na pitie?" spýtal som sa.

Zpoza gauča vytiahol dve flaše. Jedna bola s kofolou a druhá s vodkou. "Ktorú?"

"Obe. Donesiem poháre." Po prezretí všetkých skriniek som zistil, že tu má asi päť pohárou. "Ty nemávaš často návštevy, však?" spýtal som sa a na stôl som položil poháre.

"Si prvá návšteva odkedy som tento byt kúpil," povedal a do oboch pohárov nalial vodku. "Neprekáže ti piť z flaše, alebo mám ísť po poháre?" spýtal sa.

"Kašli na to," povedal som a napil som sa.

"Chutí?"

"Sklapni," povedal som a napil som sa z flaše.

"Poď sem," povedal a pritiahol si ma k sebe. Oprel som sa o jeho rameno a sledoval film. Teda snažil som sa sledovať film. Pri Romanovi som mohol vnímať akurát jeho. Jednu ruku mal prehodenú cez moje rameno.

"Daj si ešte," povedal a podal mi môj pohár. Nič som nepovedal, len som sa napil. "Deje sa niečo?" spýtal sa. Len som pokrútil hlavou a znova sa napil. "Mne to môžeš povedať. Vieš o tom, však?"

"Viem. Nič sa nedeje, len mám blbý pocit," povedal som a pohár položil na stôl. "Je zvláštne tu s tebou len tak sedieť. Nikdy sme sa len tak neporozprávali. Aspoň nie tento polrok." Tentoraz neodpovedal on. Snažil som sa sústredieť na film, no nešlo to. Stále som premýšlal nad Romanom. A nad čokoládovou tortou. "Idem po tortu," oznámil som a vstal som.

"Pôjdem ja. Ty seď," povedal a odišiel. Dopil som zvyšok z pohára a dolial som si. Na túto noc nezabudnem. Vlastne skôr zabudnem. Zapil som to kofolou a čakal na Romana. O chvíľu prišiel s dvoma taniermi v jednej ruke, zatiaľ čo na tej druhej mal jeden prst strčený v ústach.

"Porezal si sa?" spýtal som sa. Len prikývol a podal mi jeden tanier. "Vďaka. Ukáž mi ten prst," požiadal som ho. Ukázal mi ho a prst začal hneď krvácať. Zobral som vreckovku a obalil mu ňou prst.

"Ďakujem," povedal a usmial sa.

"nemáš za čo."

"Ale mám. Prišiel si a pomáhaš mi. Aj keď som sa na teba vykašlal."

"Nepripomínaj mi to, Roman."

"Tomi, možno ti to hovorím, lebo som pil, ale... Milujem ťa. Už dlho. Nechcem o teba prísť... Ja... môžem ťa aspoň pobozkať?"

"Romi... takto to nejde. Nemôžeš zmiznúť, keď ti dačo nevyhovuje. Jednoducho to nejde," povedal som. Ak by dnes večer k niečomu došlo a ja by som sa vrátil domov, zas by som ho skoro dva mesiace nevidel? Čo by spravil? V kaviarni povedal, že sa tam vrátiť nechce. A ja za ním nemôžem denne chodiť. Plus jeho nechuť k jedlu. Starám sa o Damiena,pracujem, pomáham starkej. Nemám čas starať sa aj o neho.

"ja viem, že som sa nerozhodol správne, ale... nezniesol som tie depresie ktoré mali všetci z Nathaliinej smrti. Ty si mi dal najavo, že... tá noc pre teba nič neznamenala. A ja som dúfal, že ti na mne aspoň trochu záleží. Keď si dnes povedal, že tá zamilovanosť spred piatich rokov ťa neprešla, potešil som sa. No nevedel som, čo ti môžem veriť. Ani raz si sa za tie dva mesiace neozval. Ani raz."

"Vieš prečo? Lebo mi chalani povedali, že ti mám dať čas. Vraj ho potrebuješ. A ešte k tomu mám malého a starosť o dieťa nie je nič ľahké. Plus musím zarábať a pomáhať doma. Je to ťažké, Romi. Myslel som, že sa budeme o malého starať s Nath a ..."

"A už je to zas o Nathalie."

"... a ja budem môcť aspoň občas dakam ísť. No nemôžem malého stále nechávať u chalanov. Nemôžem sa starať onňho a ešte dohliadať na teba!"
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Katie - hime Katie - hime | Web | 28. march 2012 at 18:22 | React

jáááj to je peknučké :3 aj ked ta Romanova nešikovnosť mi pripomenula mňa, ale to nič je to úúúúžasné :3 ďalšiu kapitolu ;) :D

2 Saki Saki | Web | 28. march 2012 at 20:39 | React

tak ako ten Roman je také trdlo ako ja nechápavé a nešikovné xD perfektný diel už sa teším na dalšiu kapitolu ! ^^

3 Dive Dive | 29. march 2012 at 15:17 | React

...zda sa mi to alebo mam podobne spravanie ako Roman?
arigato za tuto uzasnu poviedku ^^

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama